Balkán 2009

Deň 17 – Tirana a Podgorica

15.7.2009

Na vlakovú stanicu prichádzame napoludnie a kupujeme si lístky do Shkoderu za 290 LEKI. V staničnej reštaurácií, ktora je určite na vyššej úrovni ako tie slovenské obedujeme. Ja si dávam tasqebap a Zuzka šalát. Pred odchodom si ešte fotím vlaky a stanicu.

DSCF9740.JPG DSCF9744.JPG DSCF9749.JPG DSCF9750.JPG DSCF9752.JPG

Pol hodinu pred odchodom si obsadzujeme vo vlaku kupé.

DSCF9754.JPG DSCF9755.JPG

Cesta prebieha celkom príjemne len pokiaľ je človek vyklonený z okna, vo vlaku je totiž neznesiteľne teplo. A to vlak nemá ani na jednom okne jeho vrchnú otváraciu časť. Albánska krajina za oknom je celkom zaujímavá. Počas jazdy som bol tiež svedkom, ako sa albánci zbavujú odpadkov. Ked sme šli okolo nejakých väčších kríkov alebo húštia, neváhali tam z vlaku vyšmariť niekoľko vriec s odpadkami.

DSCF9769.JPG DSCF9772.JPG DSCF9774.JPG DSCF9778.JPG DSCF9779.JPG

Do Shkoderu prichádzame o 16:45 a keďže nemáme chuť trepať sa zo stanice na okraji mesta s ruksakmi v teple niekam do centra bez mapy a s informáciami, že nikto nevie kedy a či vôbec jazdí niečo do Podgorice, pristupujeme na ponuku jedného policajta, ktorý nás tam za Eurá odvezie. Nakladáme teda ruksaky k nemu do auta a vezieme sa asi hodinu k albánskym hraniaciam, kde nás už čaká jeho kolega, ktorý je v civile a odvezie nás od hraníc do Podgorice. Policajt s 3000 našimi LEKI sa s nami spokojný lúči a my nastupujeme do jedného z povestných albánskych mercedesov. Model W124 kombi s 492 000 najazdenými kilometrami na počítadle v prekvapivo dobrom stave. Potvrdzuje sa kvalita starých poctivých nemeckých áut. Hranice prechádzame bez problémov a o 19:45 sme už v hlavnom meste Čiernej Hory. Hostel nachádzame po 5 minútach chôdze a rady od miestnych chlapcov na bicykloch. Konečne sa po celom dni sprchujeme. Večer máme namierené na autobusovú stanicu, kde si kupujeme 2 lístky na zajtra na posledný autobus o 23:45 do Sarajeva za 35 EUR.

DSCF9780.JPG DSCF9782.JPG

Pomaly sa vraciame do centra a po chvíli motania sa rozhodujeme nájsť Pub Berlin ,ktorý nám odporučil chalan z hostela.

DSCF9787.JPG DSCF9794.JPG

Usádzame sa v klimatizovanom vnútri, pretože terasa je obsadená, ale vôbec nám to nevadí, aspoň konečne unikáme totálnemu teplu a dusnu, ktoré je vonku a na ktoré sa nechytá ani Istanbul.

DSCF9798.JPG

Pôvodne sme si chceli dať jedno pivo a ísť spať, ale vždy sme si dali ešte jedno. V priebehu večera sa zoznamujeme s dvoma miestnymi dievčatami v našom veku (majú 24) a dávame sa do reči.