Ukrajina 2013

Deň 16 – Užhorod & Košice

11.5.2013

Do Užhorodu prichádzame o desiatej. Z vozňa vystupujeme medzi poslednými. Autobus nám ide až o 14:30, ale rozpočet máme nadoraz, takže už nie sú ani zvyšné peniaze na úschovňu, čiže žiadna prechádzka do mesta. V banke na stanici si každý meníme 10€ na nejaký nákup na domov. Zmena peňazí v banke je ale celkom slušná tortúra, všetko sa na dvakrát kopíruje, podpisuje a celé to trvá približne 10 minút. Hneď pred stanicou je bufet, kde rovno raňajkujeme.

uzhgorod-0095.JPG uzhgorod-0096.JPG

S batohmi na chrbtoch sa presúvame do supermarketu smerom na Hotel Zakarpatija. Dokonca nám ich jedna staršia teta, čo predáva v malom obchode hneď pri supermarkete postráži, tak si môžme tie fľaše a čokolády pre rodinu nakúpiť spolu. Za odmenu kúpime jednu aj jej. Do odchodu autobusu je už iba nejaká hodina a pol, tak posledné peniaze investujeme do dvoch čapovaných pív v bufete, ktorými si krátime čakanie.

uzhgorod-0097.JPG

Dopijeme, zaplatíme a ideme na nástupište. Potom sa však stane niečo nevídané. Autobus nepríde. A ako zistím, ani teraz prísť nemal. Až o hodinu. O 15.30. Košická firma Eurobus sa totiž neobťažuje uvádzať miestny čas odchodu, ale napíše tam jednoducho slovenský. Veď my si radi počkáme ďalšiu hodinu. O 15:30 autobus skutočne prichádza a my odchádzame. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že po Ukrajine so sebou vláčime ruksaky dva týždne po všetkých možných vlakoch, autobusoch a metrách, ale stačí ho dať raz do batožinového priestoru slovenského autobusu a je špinavý tak, ako keby som ho tie dva týždne za sebou ťahal po zemi. Kontrola na vstupe na Slovensko je asi taká, že keby som chcel, tak prepašujem aj atómovú bombu. Po strastiplnej ceste, kedy bol môj hlad už vybičovaný na maximum, konečne vystupujeme v Košiciach. Na vlakovej stanici navštevujem naozaj pekne zrekonštruované záchody a v bufete pred stanicou si dávame langoš.

Hlavná stanica Košice

Pre vedľajšom stole sedia asi 4 holky vo veku odhadujem medzi 16-19 s dvoma chlapcami. Pri jedení sa nestačím čudovať, čo za neskutočne debilné reči počujem (samozrejme plno narážok na “blavákov”), je to jednoducho ten typický prípad zakomplexovaného vymletého východniara (tým normálnym sa ospravedlňujem, ale bohužiaľ postretlo ma toto). O pár minút dorazí Jankina teta a presúvame sa k nim, kde ešte dnes prespávame. Spolu si vyjdeme na terasu na pivečko a zajtra nás čaká už len cesta domov.