Balkán 2009

Deň 15 – Tirana

13.7.2009

Na hranice prichádzame okolo 0:45 a zdržíme sa asi pol hodinu. Vonku je celkom kosa, hranice sa totiž nachádzajú v horách. O hodinu neskôr máme 15 minútovú prestávku v motoreste. Dávame si dva čaje za 1 euro. Dementní albánci si o tretej ráno začnú púšťať z mobilov albánske „hity“. O pol štvrtej stojíme v prímorskom meste Durres, kde niektorí vystupujú a o štvrtej konečne opúšťame autobus aj my neďaleko hlavného námestia Skanderbeg v Tirane. Hostel nachádzame celkom rýchlo a spolu s francúzkou a francúzom z nášho autobusu sa ubytovávame. Spíme až do 11 a z hostela sa vytrepeme až pred druhou.

DSCF9568.JPG DSCF9570.JPG DSCF9573.JPG

Prichádzame na námestie Skanderbeg a chceme sa dostať na druhú stranu. Kedže na námestí absentujú prechody aj jazdné pruhy a autá jazdia takmer neprestajne, nezostáva nám nič iné ako vyskúšať metódu prechodu cesty, o ktorej som sa dočítal z cestopisov, ktoré som si čítal doma. Tu aj keď sa postavíte ku krajinici alebo na prechod (čo práve teraz nie je náš prípad) nečakajte, že vám autá zastavia a pustia vás. Táto metóda prechádzania cesty v týchto krajinách spočíva v tom, že sa jednoducho pomalou, neprerušovanou chôdzou vyberiete cez cestu a autá bv sa vám mali prispôsobovať a obchádzať vás. A ono to naozaj funguje.

DSCF9578.JPG DSCF9583.JPG DSCF9584.JPG DSCF9588.JPG

Dostávame sa konečne na druhú stranu a po ulici Rruga e Kavajes sa vydávame hľadať autobusovú stanicu podľa malej mapy.

DSCF9592.JPG

Po pol hodine sme už takmer na konci mesta a po prekročení rieky Lana nám je jasné že tu už stanica nebude.

DSCF9595.JPG DSCF9596.JPG DSCF9598.JPG DSCF9599.JPG

Autobusom sa vraciame späť do mesta. Z autobusu si všimem ceduľu na vlakovú stanicu, tak na križovatke ulíc Rruga e Kavajes a Rruga Muhamet Gjollesha vystupujeme a po druhej menovanej sa vydávame hľadať vlakovú stanicu. Na ulici stretávame pár ľudí, od ktorých sa po anglicky snažíme zistiť kde stanica je, ale nikto nevie.

DSCF9601.JPG DSCF9603.JPG DSCF9607.JPG

Dostávame sa až na Bulvár Zogi, na konci ktorého je vlaková aj autobusová stanica, ktorá je úplne inde ako na mape (možno sú 2, neviem) a náš hostel 5 minút chôdze odtiaľ.

DSCF9608.JPG DSCF9609.JPG

Autobusovú stanicu sme čakali ako nejakú, aspoň malú budovu, tú však tvorí iba akési parkovisko.

DSCF9612.JPG

Chvíľu hľadáme vchod na impozantnú vlakovú stanicu, ktorá sídli hneď vedľa a pozostáva až z 2 nástupišť, z ktorých funguje jedno a na druhom je odstavený rozbitý vlak.

DSCF9613.JPG

Po chvíli hľadania sa nám podarí nájsť aj predajňu lístkov, kde sa nám pomocou pera a papiera podarí od tety zistiť, že do Podgorice žiadny vlak nechodí. Ide iba do mesta Shkoder, neďaleko hraníc. Dozvieme sa aj cenu lístkov, ale kúpiť si ich môžme až v deň odchodu. Vraciame sa umyť sa do hostela a po ceste sa ešte zastavujeme kúpiť v supermarkete vodu. Nakoniec kúpime plno blbostí a na vodu zabudneme.

DSCF9617.JPG

O deviatej sa ideme prejsť večernou Tiranou. Fotím námestie Skanderbeg a slávnu mozaiku.

DSCF9619.JPG DSCF9631.JPG

Potom prechádzame k parku Rinia, prekračujeme rieku a na ulici Rruga Deshmoret 4 Shkurtit si dávame večeru v jednom fastfoode a na terase iného podniku pivo.

DSCF9628.JPG

Vraciame sa do hostela, kde zvyšok večera na izbe pijeme pivo, čo sme si nechali chladiť v umývadle a zalomíme to krátko po jednej.

DSCF9637.JPG