21.8.2020
Aj napriek neskorému zaľahnutiu sa budím na dôchodcu o šiestej a kým sa Janka zobudí, stihnem si prečítať všetky správy. Po finálnom balení o desiatej opúšťame hotel a ešte sa v Biedronke zastavíme kúpiť raňajky a niečo domov.
Z Piekarov to po zvlnenom obchvate Katowíc zoberieme smerom na Česko, do ktorého vstupujeme pidihranicou v dedine Petrovice u Karviné. Krajom, ktorý momentálne kazí celej republike koronaštatistiku len prefrčíme a po 60 kilometroch sme tak opäť na Slovensku. Menšie zdržanie ešte spôsobia turecké kamióny v Čadečke a onedlho sa v Žiline opäť napájame na D1. O dve hodiny neskôr po 3392 šťastných kilometroch parkujem pred domom a pred nami sú ešte dva dni na aklimatizáciu pred opätovným zapojením sa do pracovného procesu.
Vo svojich pseudocestopisoch na záver nikdy nezvyknem destináciu hodnotiť a radšej nechávam každého nech si spraví názor sám. Tentokrát ale urobím výnimku a priznávam, že Poľsko ma veľmi príjemne prekvapilo a nebyť koronaroku 2020 asi (asi určite) by sme takýto výlet nikdy nepodnikli. Trpkú pachuť zanechala iba moja skopírovaná kreditka niekde v Poľsku (podozrievam bankomat BNP Paribas, čo bol jediný moment počas 2 týždňov, kedy som túto kartu fyzicky použil), po ktorej mi z účtu odišli 4 platby po 109,99€ za iTunes.
Páči sa vám tento obsah?