6.5.2014
Zobúdzame sa do posledného dňa dovolenky, ktorý je síce technicky predposledný, ale zajtra odlietame veľmi skoro, takže to sa neráta 🙂 V izbe je zase bordel, ale zbalíme to celkom rýchlo. Na recepcii zasa nikoho niet, tak kľúče nechávame v schránke nato určenej, aj keď sa z nej bez akejkoľvek námahy dajú vybrať. Zatiaľ čo skočím po auto, tak ma Janka počká pred hostalom. Veci hodíme do kufra, zapnem navigáciu a môžeme vyraziť. Na najdôležitejšej odbočke na diaľnicu sa zakecám a samozrejme odbočiť zabudnem, tak si pár kilometrov nadjazdíme. Cesta po diaľnici je nie príliš zábavná, aj keď vedie celkom peknou krajinou. Spestrenie prichádza v podobe vodnej nádrže Rules Reservoir, pri ktorej sa nachvíľu aj zastavíme. Po približne 70 kilometroch diaľnica končí a ďalej pokračujeme po ceste popri pobreží Stredozemného mora. Takto ideme cca 15 kilometrov, kedy sa opäť dostávame na diaľnicu, na ktorej nasleduje jeden tunel za druhým. Po ďalších 70 kilometrov schádzame z diaľnice na začiatku Malagy a uličkami sa postupne dostávame až na pobrežie.
Odtiaľ na ulicu Paseo España, ktorá je hneď vedľa Paseo Parque. Medzi nimi je park, ktorý som tu už spomínal 4 dni dozadu. Je pravda, že sme autom mohli ísť po diaľnici až takmer k požičovni, ale chceli sme sa pozrieť na nejaký supermarket v okolí vlakovej stanice a hlavne si tu odkladáme ruksaky do úschovne, nech sa s nimi nemusíme trepať z požičovne. Cestou nám ešte ostáva navštíviť pumpu, kde dotankovávam plnú za 47€ a ideme do požičovne vrátiť auto.
Všetko prebehne veľmi rýchlo a už aj nasadáme do Craftera, ktorý nás vezie na letisko. Tentokrát sa chceme odvieť do mesta vlakom, tak si v automate kupujeme lístky, zatiaľ čo nám odchádza vlak. Ďalší ide o takmer hodinu. Nezostáva nič iné, ako čakať.
Vezieme sa až na poslednú zastávku Malaga Central ,ktorá ale nie je hlavnou stanicou, ako by sa z názvu mohlo zdať (tou je stanica Maria Zambrano o jednu zastávku dozadu), ale poslednou stanicou na trase a zároveň stanicou, ktorá je najbližšie k centru. A nie je to žiadna budova, ale skôr iba podzemná zastávka na spôsob metra. Z podzemia vychádzame pri kanály rieki Rio Guadalmedina a po moste prechádzame na druhú stranu. Sme tu posledný deň, sprchovať sa už dnes nemáme kde, tak to nechceme siliť a nikam sa ponáhľať. Teraz sa chceme hlavne najesť. Cez pasáž Valencia prechádzame medzi domami na ulicu Alameda Colón kde nás upúta jedna reštaurácia na rohu. Majú tu menu za 8€, ktoré pozostáva z predjedla, polievky, hlavného jedla, nápoja a dezertu alebo kávy. Samozrejme pri každom chode je niekoľko jedál na výber. Neodoláme a posadíme sa. Ako predjedlo dostávame olivy, polievku sme si obaja vybrali rybaciu so zemiakmi, ktorá bola výborná. Ja som si potom dal stejka a Janka opäť ryby na slano.
Najedeným sa nám veľmi chodiť nechce, tak sa ležérnym krokom vyberieme do Parku España. Odtiaľ je to k moru len cez cestu a tak prichádzame do prístavu pre malé výletné lode. Takíto leniví sa necháme zlákať na vyhliadkovú plavbu aj kvôli tomu, že Janka ešte nikdy na lodi nebola. Najprv to vyzerá veľmi sľubne, na lodi sme len my a ešte jeden pár, ale 4 minúty pred odchodom sa na loď dovalí skupina asi 40 dôchodcov, tak máme o zábavu postarané. Plavba pozostáva z 9 kilometrového okruhu, teda z prístavu na more a naspäť.
K lístku ešte dostanem dva lístky na taký smiešny elektrický vláčik, tak sa povozíme aj na ňom, nech už vyzeráme ako praví výletníci 😀 Slnko začína pomaly zapadať a my sa peši vyberáme na vlakovú stanicu po ruksaky.
Ešte predtým sa najeme v kebabárni a v neďalekom supermarkete nakúpime posledné blbosti domov. Vyzdvihnme ruksaky, kúpime si dva lístky na vlak a o desiatej odchádzame smer letisko.
Na letisku čoskoro objavíme perfektné fleky na spanie, za toto musím architektov naozaj pochváliť. Nadránom už len absolvujeme všetky bezpečnostné procedúry a s omeškaním nás všetkých zo starej haly nakoniec pustia do lietadla. Odlietame asi o pol hodinu neskôr, ale v Bratislave sme načas. A tam sa náš výlet aj končí.
Páči sa vám tento obsah?