9.8.2012
Ráno sa mi vstáva o niečo tažšie, ale sprcha a čerstvý vzduch na terase hostela nakoniec pomôže.
Dnes sme mali v pláne vrátiť sa ešte na hlavné námestie a spraviť si fotku, ale tlačí nás čas, tak od tohto plánu upúšťame. Namiesto toho sa vyberáme do kopca na Žemaičiu gatvé, kde je nový kostol na streche ktorého je vyhliadková terasa. Výťahom je to o dosť drahšie, tak volíme schody. Výhľad je naozaj pekný a navyše tu nikoho niet.
Čas je však neúprosný, tak treba ísť. Volíme cestu dole na bulvár skrz jednu opustenú budovu a potom schodami dole. Začína pršať, tak si tu spravíme krátku prestávku po hustými konármi stromov.
Nasleduje cesta späť do hostela po veci a odchod na stanicu.
V bistre, kde sme boli už včera si dávame obed a podchodom odchádzame na vlakovú stanicu.
Až na nástupišti, pár minút pred odchodom vlaku zisťujeme, že lístok aj keď tak nevyzerá je na konkrétny vlak a ten nám ušiel pred dvoma hodinami.
Nezostáva nám teda nič iné, ako si kúpiť lístky nanovo, ale bol to závod s časom. Moderným poschodovým vlakom sa vezieme do Vilniusu a cestou si trochu pospíme.
Ani sa nenazdáme a sme vo Vilniuse. Nasleduje peší presun do hostela, ktorý nemá nič moc hodnotenie, ale je blízko stanice a nie je drahý. V hosteli dostávame namiesto dorm, ktorú som objednal samostatnú dvojku za rovnakú cenu. So stravovaním je to tu však obmedzené, pretože jediné vybavenie kuchyne sú dve rýchlovarné konvice, takže žiadne varenie. Spoločenskú miestnosť predstavuje miestnosť s jedným počítačom, trvale okupovaným babkou, ktorá na ňom hrá solitaire, nervóznym rusom, ktorý s niekým nonstop cez net volal, kedykoľvek sme prišli do hostela a dvoma stolmi s nezáživnými katalógmi a zborníkmi z konferencií. Ale tapety mali pekné.
Na Vilnius máme dnešné poobedie a celý zajtrajší deň, rýchlo sa teda rozhodujeme dnešné poobedie venovať 12 kilometrov vzdialenej dedine Trakai so zámkom na ostrove a Vilnius si necháme na zajtra. Odchádzame na autobusovú stanicu, kupujeme lístky a rovno ideme na nástupište.
Autobus nám odchádza za nejakých 15 minút, stíhame teda ešte kávu zo stánku. Cesta sa trochu pretiahne kvôli nejakým cestným prácam za mestom.
Vystupujeme na stanici, rýchlo pozriem do mapy, ktorý smer je správny a môžeme vyraziť. Dedina je veľmi pokojná, sem tam nejaký turista, ale nič extra. To len dáva tušiť, že pri zámku tomu bude inak. Cestou si nachvíľu oddýchneme pri prvom móle, načerpať trochu pokojnej atmosféry.
Pokračujeme hlavnou cestou, z ktorej neskôr odbočíme doprava, až sa dostaneme ku pontónovému drevenému mostu, ktorého jednotlivé segmenty sú spojené reťazou. Janka nemá príliš pochopenie pre ten húpavý pocit, tak jej moje skákanie nie je vtipné.
Z mosta je to k hradu a cetru turizmu v Trakai už len kúsok. Pred nami sa vynoria požičovne vodných bicyklov, stánky so suvenírmi a predražené reštaurácie.
Treba však povedať, že výhľad na zámok na samostatnom ostrove a zvlášť za tohto neskorého slnka pôsobí naozaj ako z rozprávky. V jednom z obchodov so suvenírmi neodhadnem úzky priestor a brašňou zavadím o jednu misku, ktorá skončí rozbitá na zemi. Predavačka volá pravdepodobne majiteľke, ktorá jej povie, že žiadne peniaze zato nechce a tú rozbitú misku si môžem zobrať. Ešte raz sa ospravedlním a s hanbou opúšťam obchod. Do komplexu zámku sa platí vstupné, ale nám sa platiť nechce, tak si iba urobím jednu fotku nádvoria a ideme sa prejsť okolo.
Ešte jedná spoločná foto aj so zámkom a treba nám ísť na autobus.
Do Vilniusu prichádzame už za tmy, zo včerajšej noci som stále trochu unavený, tak dnes už nikam nejdeme, iba sa cestou zastavíme v potravinách. Tie odložíme na izbu, prejdeme sa kúsok do starého mesta, urobím si pár nočných záberov a vraciame sa.
