Balkán 2009

Deň 14 – Skopje

12.7.2009

Ráno sa balíme a ruksaky si nechávame na recepcií. Pešou zónou prichádzame opäť k múzeu, odkiaľ predpokladáme nejakú dopravu hore na kopec nad k mesto k Millenium Cross.

DSCF9501.JPG DSCF9504.JPG DSCF9505.JPG

Po niekoľkých minútach neúspešného hľadania a pár radách od domácich, nakoniec oslovujeme taxikára, ktorý nás za 300 Denarov berie až hore.

DSCF9507.JPG

Pôvodne sme chceli ísť peši až ku krížu, ale z dôvodu nedostatku času volíme opačný smer. Z parkoviska cestou dole si vychutnávame výhľad na celé Skopje.

DSCF9510.JPG DSCF9513.JPG DSCF9523.JPG DSCF9526.JPG

Po príchode dole do mesta vidíme následky búračky Wrangler vs. Mercedes E so slovinskou ŠPZ. Sadáme si na obed na kebab hneď vedľa a pozorujeme ako prichádza odťahovka a odpratáva autá z cesty.

DSCF9530.JPG DSCF9533.JPG

V neďalekom obchode si kupujeme vodu a predavačka je celá nadšená, že sme zo Slovenska a rozpráva nám ako cez neho nedávno šla autom do Poľska. Presúvame sa k rieke Vardar, kde nejaký čas sedíme.

DSCF9534.JPG DSCF9536.JPG DSCF9537.JPG

O piatej si berieme z hotela ruksaky a odchádzame na stanicu. Tam si krátim čas návštevou vlakovej stanice a večerou v bufete.

DSCF9541.JPG DSCF9542.JPG DSCF9546.JPG DSCF9550.JPG

Kupujem si ešte jedno Skopsko, ktoré vypijem na stanici a o 18:50 sa poberáme k autobusu.

DSCF9556.JPG DSCF9562.JPG

Pri vstupe na nástupište ukazujem lístky, ale ujo nám povie, že nám chýba pečiatka a musím ísť k okienku. Postavím sa do rady, ktorá našťastie ide rýchlo a hovorím, že nám chýba nejaká pečiatka. Teta si pýta poplatok 100 Denarov, ktoré už samozrejme nemáme a tak jej strkám 50 eurovku, aj keď viem, že na jej mieste by som ma poslal s takou bankovkou doriti. Krúti očami, čo je pochopiteľné, ja však tiež, lebo podobný systém som nikde inde nezažil a vraví mi, že mám ísť najprv do vedľajšieho okienka do zmenárne. Ukazujem na hodinky a hovorím, že to nestihneme a ujde nám autobus. Jej kolega z vedľajšieho okienka zo zmenárne našťastie prejaví dostatok pochopenaia pre našu situáciu a berie jej bankovku a vydáva mi 48 EUR a teta nám dáva pečiatky. Nastupujeme do autobusu a pozorujeme okolitú krajinu. O deviatej stojíme v meste Tetovo, a tu začína peklo. Okrem iných idiotov tu nastupujú aj dvaja albánski, ktorí si na nešťastie sadajú rovno za nás. Zvyšok cesty jeden z nich stále hučí spolu s ďalšími z prednej časti autobusu.