20.8.2020
Raňajky boli dokonca v cene, tak ani týmto sa nemusíme zaoberať. S Lucjanom dohadujeme príchod cca na štvrtú poobede, tak sa neplašíme a opäť odchádzame až o jedenástej. Už sa to pomaly stáva pravidlom. Ešte sa povytešujem ako lacno natankujem za 4,39, aby som sa o 10 minút neskôr pozeral na 4,29 pomaly na každej pumpe. A dobre, že som ten presun rozdelil, lebo od Piotrkowa Trybunalski až po Čestochovu je celá diaľnica len v štádiu budovania a týchto 83 kilometrov je čistá katastrofa. Snáď bez ujmy na psychickom zdraví tak nakoniec do Piekary Slaskie prichádzame o tretej popoludní a to ešte netuším aké problémy nás čakajú pri checkine do Hotela Palac Wisniewski. Tu z obavy pred koronou zavreli reštauráciu a zrušili recepciu, ktorú nahradili počítačom s terminálom a zariadením na naprogramovanie čipovej karty do izby.
Všetko úžasné a hodné 21. storočia, len keby to fungovalo. Najprv to vyzerá dobre, dovnútra sa dostávam po obdržaní číselného kódu z bookingu, moja rezervácia je v systéme, aj platba a vygenerovanie karty prebehne v poriadku. Problém nastáva až v momente, kedy kartu strčím do dverí…a…nič sa nestane. Jednoducho sa nevieme dostať do izby. Vraciam sa teda dole a dám vygenerovať druhú, záložnú kartu, ale situácia sa opakuje. Keďže som vyčerpal maximálny počet kariet, nezostáva mi nič iné ako zavolať na horúcu linku, kde mi to našťastie niekto aj zdvihne a na diaľku mi vygeneruje nové číslo rezervácie pre inú izbu. Bohužiaľ situácia sa znovu opakuje, tak volám ešte raz a skúšame tretiu izbu. Bez úspechu. Tu treba podotknúť, že po každej karte to musím ísť vyskúšať na tretie poschodie a výťah je samozrejme z obavy pred koronou odstavený. Chlapík nerozumie čo sa deje a tak mu nezostáva nič iné, len prísť osobne. O 10 minút je tu aj s laptopom a najprv zruší všetkých 6 kariet a potom sa vygeneruje ďalšia a táto konečne funguje. Checkin, ktorý by tak trval nanajvýš 5 minút, sa natiahol na hodinu a ja si celý dopotený z behania hore dole môžem rovno dať sprchu. S hodinovým sklzom sa vyberáme k Lucjanovi, ale tak čo sa dá robiť keď technika zlyhala. Ten našťastie býva neďaleko, v podstate len stačí prejsť okolo baziliky a posilňovne a sme na mieste.
Po niečo vyše roku, kedy sme sa naposledy videli v Bratislave sa teraz vymenili úlohy a Lucco nás víta na domácej pôde. Na terase spolu spráskame spoločný obed a pri alko-alko-nealko pivečku podebatujeme čo je nové. Presedieť celé poobedie by ale bola škoda, tak onedlho už sedíme v aute smer Park Swierklaniec, ktorý sa nachádza za mestom. Zaparkujeme a ideme sa prejsť časťou tejto 180 hektárovej oázy pokoja v najpriemyselnejšej časti Poľska. Park priamo susedí s vodným rezervoárom Kozłowa Góra, ktorý vybudovali v 30. rokoch prehradením rieky Brynica na vtedajšej nemecko-ruskej hranici kvôli vojenským účelom, kedy plnil účel opevnenia Obrannej oblasti Sliezska (Obszar Warowny Śląsk). Ako zdroj pitnej vody slúži až od 50. rokov.
História samotného parku siaha ešte ďalej do minulosti až do roku 1680, kedy patril šľachtickej rodine Henckel von Donnersmarck. Tí napriek nemecky znejúcemu menu pochádzajú z Horných Uhier, teda dnešného Slovenska, konkrétne z nemeckojazyčných obyvateľov Spišského Štvrtku (Spišský štvrtok je po nemecky Donnersmarkt), čo sa miernym skomolením pravopisu teda premietlo do ich mena. No a táto rodina si presne tu v roku 1876 vybudovala sídlo a vďaka prezývke “malé Versailles” rozhodne nie obyčajné. Stavba prežila celú druhú svetovú vojnu a jej osud spečatila až Červená armáda, ktorá ho v roku 1945 podpálila. Z vily zostali iba ruiny, ktoré doklepala komunistická vláda, ktorá použiteľné ruiny zužitkovala pri stavbe domu kultúry v 30 kilometrov vzdialenej Dąbrowa Górniczi. Dnes tu po nej nezostalo zhola nič. “Řádení” sovietov prežil aspoň Pałac Kawalera z roku 1906 v neo barokovom štýle postavený exaktne pre posledného nemeckého cisára Viliama II. Pruského, ktorý sem často prichádzal na lov. Dnes je tu hotel a reštaurácia.
Z parku sa presúvame 7 kilometrov južne a umelý kopček Wyzwolenia, odkiaľ je parádny 360 stupňový výhľad. Odtiaľto Piekary teda rozhodne nepôsobia ako 55 tisícové mesto (Trenčín má napríklad tiež 55 000), ale skôr ako taká väčšia dedina. Tour zakončíme pri symbole mesta, ktorým je nepochybne bazilika Panny Márie a svätého Bartolomeja a priľahlá kalvária, kde sa každoročne konajú dve púte, separátne pre každé pohlavie. Prirodzene, okrem roku 2020.
Hotel máme hneď vedľa, tak si ideme dať podvečerný oddych na izbu, počas ktorého zatiaľ Lucjan zakúri na grile. O pol deviatej sa už zoznamujeme s jeho manželkou a pri klobáskach a ukrajinskej vodke osobne importovanej z Ruska debatujeme až do druhej rána.
