6.7.2010

Čím sme k hraniciam bližšie, začínajú narastať obavy s udeľovaním víz, ktoré živia ďalší turisti vo vlaku. Nakoniec sme napriek mnohým uisteniam na internete a dokonca aj uisteniam na samotnej arménskej ambasáde spolu s ďalšími šiestimi turistami na hraniciach z vlaku vyhodení. My, aj ostatní síce víza za nejakú hodinu dostaneme, ale vlak už je dávno preč.

103PENTX_211.jpg

Sú dve ráno a do Jerevanu ďaleko. To hneď využívajú pohraničiari a vybavia nám „super“ odvoz dvoma autami. Za cenu 60 dolárov na auto. Nemáme veľa možností, tak túto možnosť spolu s ostatnými využívame. Po hodine čakania náš odvoz prichádza. Posúvame si hodinky o hodinu dopredu na arménsky čas a vyrážame. Najprv sa rozprávame s iránskym párom, resp. s ním, keďže ona po anglicky nevie. Postupne však odpadávame do polospánku, z ktorého sme vytrhávaní zastavovaním na pumpách.

103PENTX_212.jpg

Do Jerevanu prichádzame o pol siedmej ráno, a v prvej otvorenej zmenárni meníme 100€. Iránčania vystupujú prvý a my dostávame radu vystúpiť pri univerzite, kde by mal byť nejaký guesthouse. Konečne sa ju nášmu vodičovi podarí nájsť a na rad prichádza platba. V zmenárni sme si zamenili všetko na drahmy, tie však nechce prijať a chce doláre. Niekoľkokrát mu opakujem, že žiadne doláre nemáme a ani sme nemali a ešte mu aj napíšem koľko drahmov je 30 dolárov, ale on stále nie, nie, on chce doláre. Ja zas, že doláre nemám, nech si vezme svojich 10 000. Takto sa hádame asi minútu, až sa nasere, zobere drahmy a odíde.

Do areálu univerzity nás púšťa vrátnik. Ruksaky si zložíme na stole jedného zo zatvorených bufetov na dvore a zatiaľ čo ich Zuzka stráži, ja sa idem pozrieť do budovy. Je odomknuté, nikto v nej ale nie je. Prechádzam sa po prázdnych chodbách školy, ale žiadna zmienka o ubytovaní. Celkom vtipné, že si tu môžem chodiť hore dole a nikoho to nesere. Sme unavení, nevyspatí a pomaly rozmýšľame. Nakoniec ale dospejeme k tomu, že si berieme veci a ideme na zástavku maršrutiek oproti vstupu s cieľom nejak sa dostať do centra. Od staršieho pána zistíme číslo maršrutky, ktorá nás tam dopraví. Po chvíli prichádza iná, ale tá tam vraj ide tiež, tak nastupujeme. Odvezieme sa k opere a podľa mapy v sprievodcovi sa snažíme nájsť Anahit’s homestay. Nájsť sa nám ho nedarí, tak oslovujeme dvoch starších pánov, čo stoja na rohu. Nevedia však po anglicky, tak iba tak zo srandy poviem, že ešte viem slovensky a česky. Zrazu sa ukáže, že jeden z nich vie celkom obstojne česky, tak sa snažíme zistiť adresu, ale ani oni nevedia.

Blúdime teda ďalej okolo bloku, až sa nám prihovorí jeden chalan, či hľadáme homestay. Vraví, že tu často vidí bezradných turistov, keďže v mape je umiestnenie zaznačené na zlej ulici. Byt je poslednom štvrtom poschodí. Platíme si 5 nocí za 60 000 drahmov, Anahit nám dokonca dáva skvelý kurz 560 (v banke iba 458), takže máme ubytovanie za 110€. Dospávame náročnú noc a budíme sa niekedy okolo dvanástej. Dáme sa dokopy a na Nalbandyan poghots hľadáme Tatev travel, agentúru, ktorá predáva lístky do Teheránu. Máme šťastie, autobus ide aj v nedeľu a ani cena nie je vzhľadom na vzdialenosť prehnaná – lístok stojí 17 000 drahmov.

103PENTX_214.JPG

Z agentúry sa ulicou dostávame až na Hanrapetutyan Hraparak (námestie republiky), na ktorom je plno vládnych budov a budova Národnej galérie.

103PENTX_218.JPG 103PENTX_220.jpg 103PENTX_223.jpg

Prechádzame na Hyusisayan poghota, čo je niečo ako hlavná ulica, ktorá spája námestie republiky s parkom, v ktorom je opera. Sú tu butiky svetových značiek s oblečením a drahé kaviarne. Stále tu však panuje stavebný ruch, ulica ešte nie je celkom dokončená a niektoré budovy zívajú prázdnotou.

103PENTX_238.jpg 103PENTX_244.JPG 103PENTX_245.jpg

Ideme do supermarketu na Sayat nova, kúsok od nášho bydliska, kúpiť si vodu a nejaké malinovky. V supermarkete pozostávajúcom z dvoch malých miestností je však prekvapujúco veľa zamestnancov. Sú tu tri pokladníčky, traja baliči nákupov a medzi regálmi ešte postáva v rovnošatách ďalších 5 asistentiek. Na ulici si sadneme na schody, pijeme vychladené malinovky a sledujeme ruch naokolo. Zuzka ide na internet a ja sa zatiaľ ponevieram okolo opery.
Od Երևան / Yerevan

103PENTX_249.JPG 103PENTX_251.JPG 103PENTX_258.JPG 103PENTX_259.JPG 103PENTX_260.JPG

Neskôr večer sa ideme prejsť do parku, ale stále sme nejakí unavení, tak ideme celkom skoro spať.

103PENTX_263.JPG 103PENTX_264.JPG 103PENTX_269.JPG 103PENTX_275.jpg 103PENTX_276.JPG