7.8.2012
Vlak nám ide 11:50, čiže vstávame o ôsmej.
Pobalíme sa, naraňajkujeme a ideme sa ešte pozrieť do mesta. Prejdeme sa k jazeru a odtiaľ uličkami centra k rieke.
Tu si oddýchneme na lavičke a naposledy vychutnáme atmosféru mesta. Treba však ísť.
Z hostela berieme ruksaky a ideme na stanicu. Náš vlak je už pristavený, tak sa pohodlne usádzame odchádzame smer Šiauliai.
Výstup z vlaku je trochu hektický. Všetko sa tu konči na “ai” a hlasu z reproduktoru nie je príliš dobre rozumieť. Stanica sa práve rekonštruuje a nemá na sebe žiadny nápis. Vystupujem teda z vlaku a idem sa pozrieť z prednej strany. Ani tam nič. Tak sa pýtam sprievodcu, či toto je Šiauliai na čo mi ten súhlasne prikývne. Rýchlo sa vraciam do vlaku, berieme ruksaky a v poslednej chvíli vystupujeme. Po Draugystes prospektas sa vyberáme smerom do centra.
Prichádzame na hlavnú pešiu ulicu Vilinus gatve, po ktorej pokračujeme rovno až prichádzame na ulicu, na ktorej by sa malo nachádzať naše ubytovanie – internát.
Prechádzame okolo Šiauliaiskej katedrály a po pár metroch sme na mieste. Ubytovanie je celkom vtipné, keďže pani na recepcií nehovorí po anglicky a nechápe, že máme rezerváciu. Dá mi vypísať nejaký ubytovací byrokratický lístok, na ktorý zabudnem napísať Jankine meno do kolónky guest, tak si teta myslí, že ubytovať sa chcem len ja. Všetky jej zmätky sa nakoniec vysvetlia tým, že to je jej prvý deň v tejto práci. Na izbe skontrolujem ako sme na tom s rozpočtom.
Vraciame sa do mesta, v kebabárni sa nejeme a práve keď chceme odísť spustí sa lejak. Našťastie trvá len nejakých 10 minút, potom zas vykukne slnko a my môžeme ísť.
Náš hlavný program je sa teraz dostať k hore krížov. Autobusový harmonogram je ale úplne hlúpy a posledný autobus ide tak, že by sme mali na 2 kilometre od zastávky, prehliadku a 2 km naspäť iba 30 minút, čo je málo. V turistickom informačnom centre sa teda pýtame koľko je obvyklá taxa pre taxikára na cestu tam, pol hodinové čakanie a cestu spať. Hovorí nám 60 LT. S prvým taxikárom sa nám to podarí zjednať na 40 LT, tak sa spokojne vezieme. A o chvíľu sme tam. Hora krížov je umelý pahorok, na ktorom sa nachádza viac ako 55 000 krížov. Teraz stručné info z Wikipedie: Podľa archeologických nálezov zo začiatku 90. rokov stál v blízkosti dnešného pahorku v 14. storočí hrad livonských rytierov. Prvé kríže boli na mieste vztýčené v prvej polovici 19. storočia na pamiatku obetí poľského novembrového povstania z roku 1831, ktoré tam pochovali. Nasledovalo pochovanie obetí ďalšieho poľského povstania, januárového povstania z roku 1863. Na začiatku 20. storočia bolo na mieste približne 100 krížov a ich počet vďaka domácim a zahraničným pútnikom neustále rástol. V čase, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, sa vládnuci režim pokúsil miesto ako nežiaduci náboženský a národný symbol opakovane zlikvidovať. Kríže boli niekoľkokrát zničené buldozérmi, prvý raz v roku 1961, ale miestni obyvatelia ich vždy znova vztýčili. Keď nastalo uvoľnenie politických pomerov po roku 1985, Sovietsky zväz sa vzdal snahy zničiť toto miesto. V roku 1993 navštívil Horu krížov pápež Ján Pavol II.. Z tohto miesta celebroval omšu, na ktorej sa zúčastnilo asi 100 000 veriacich. Pápež venoval miestu drevenú sochu Krista. Dnes je Hora krížov cieľom mnohých turistov a pútnikov z celého sveta, ktorí na ňu prinášajú stále nové kríže. Väčšina krížov je z dreva, niektoré sú z kovu, plastu či kameňa. Na pahorku je v súčasnosti ako už bolo spomenuté asi 55 000 krížov, v tomto počte nie sú zarátané malé kríže. Hora krížov je nielen kresťanským pútnickým mestom, ale aj symbolom odporu Litovcov voči okupačnému sovietskemu režimu.
Keď náš čas vyprší vraciame sa do mesta.
Vystupujeme na tom istom mieste, kde sme nastúpili. Namierené máme na autobusovú stanicu, kúpiť si lístky na zajtra do Kaunasu.
Autobusová stanica je spojená s nákupným centrom a peši je to asi 5 minút zo samého centra.
Lístky máme, tak skočíme ešte do supermarketu kúpiť si večeru. Cestou sa ešte zastavíme na križovatke a keďže nám pekne svieti slnko odfotím si univerzitu a katedrálu.
Na izbe si zložíme veci a ideme sa prejsť mestom.
Pri katedrále, ktorá je mimochodom zatvorená, zisťujeme, že Janka zabudla na izbe sprievodcu, takže sa budeme musieť spoľahnúť na moju výnimočnú pamäť, keď som si na izbe pozeral asi 5 sekúnd mapu.
Na križovatke hlavnej ulice Tilžes s pešou Vilnius je ďalší zo symbolov mesta – slepačie hodiny, pod ktorými sa po niekoľko dekád stretávajú ľudia. V roku 2003 mesto zaplatilo úpravu hodín, ktoré teraz pozývajú ľudí na rande v neprebernom množstve jazykov vrátane angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny, španielčiny, esperanta, hebrejčiny, švédčiny atď. Pokračujeme po Vilnius gatve až prichádzame k železnému bicyklu, ktorý Janka obdivovala už ráno, vtedy sme však mali na chrbtom batohy a bicykel bol okupovaný deťmi. Teraz tu však nikto nie je a tak na neho Janka môže spokojne vyliezť.
Okolu monumentálneho Hotela Siauliai pokračujeme k obytnej štvrti.
Dostávame sa tak na Ežero gatve, ktorá nás privedie až tam, kde sme chceli ísť – k jazeru. Cestou urobíme dobrý skutok a pomôžeme slimákovi, ktorý sa rozhodol dostať sa z jednej strany chodníka na druhú a bol len na začiatku.
Okolo obytných domov a továrni sa dostávame k slnečným hodinám. Ústredným predmetom je takmer štyri metre vysoká dekoratívna socha lukostrelca zdobený pozláteným bronzom, ktorá je umiestnená na 18 metrovom stĺpe.
Odtiaľto je to k jazeru pár metrov. Pri jazere je umiestnená železná líška, ktorá sem bola umiestnená 23. decembra 2009. V jej vnútri je umiestnená časová kapsula pre budúce generácie a tá sa nachádza presne na mieste srdca. Tu si nejaký čas posedíme a keď na nás začne prichádzať hlad rozhodneme sa ísť.
Pomedzi obytné domy sa dostaneme ku katedrále odkiaľ je to do intráku na skok.
Kuchyňu spolu so sporákom a všetkými jeho štyrmi horákmi práve okupuje skupina nemeckých skautov, tak na hrnce a oheň musíme čakať. Nemci nezapli digestor do elektriny a narobili v kuchyni toľko dymu, že sa spustil požiarny hlásič, ktorý hučal na celú budovu asi 10 minút. Potom sme si mohli začať variť my naše Pelmene a dostal som dôležitú úlohu miešať.
Po dovarení a skonzumovaní tohto výborného jedla sa presúvame na izbu okoštovať domácu vodku a čipsy. A potom spať.
