Rusko 2019

Deň 11 – zo Syktyvkaru cez Moskvu až domov

13.8.2019

Budík o štvrtej, o hodinu neskôr sme už na letisku. Na checkine sú otvorené iba dve prepážky a ide to neuveriteľne pomaly. Potom sú chvíľu 3, potom 4, potom zas dve. A vždy stojíme v tom najpomalšom rade. Batožina je síce poslaná až do Viedne, ale letenky dostávame iba do Moskvy. Zvláštnosťou je aj to, že na vnútroštátnom lete nepoužívajú IATA kód letiska VKO, ale všetko je v cyrilike so skratkou ВНК. Raňajky vybavíme ešte pred kontrolou v bistre presladenými koláčmi a potom už len expresná kontrola.

Priestor pred gejtom úplne plný a ešte sa ľudia budú tváriť otrávene keď sa ich spýtam či si láskavo môžu zo stoličky zobrať svoj batoh aby sme si mohli sadnúť. Do lietadla nastupujeme opäť medzi poslednými. Sedíme totiž v úplne poslednom rade a nastupuje sa len prednými dverami.

Počas letu som plánoval dopozerať film z vlaku, ale zlomilo ma hneď ako sme dosiahli letovú hladinu. Vo Vnukove luxusne rukávom a na tranzitnej prepážke dostávame letenky do Viedne. Po malej kontrole sa dostávame do domestic časti terminálu, kde je malý prechod s pasovkou do medzinárodnej. Čas do odletu strávime v Burger Kingu, kde oplieskame tradične 20€ na dve menu, ktoré ani neboli príliš dobré. Posledné ruble mi elegantne vyjdu na dve vody z automatu a potom sa presúvame cez celé letisko presne na opačný koniec na gejt 31. V lietadle nás opäť upratali na koniec do predposledného radu. Nevýhodou je, že tu smrdí hajzel. Ljux.

Vo Viedni pristávame s polhodinovým meškaním a opäť som raz rád za tie automatické brány. Posledné adrenalínové chvíľky mi privodí spadnutý signál práve vo chvíli, keď sa mi načítavala stránka na 3D secure pri platbe k lístkom za autobus, ktorý odchádza za 3 minúty. Nakoniec všetko dobre dopadne a na palube žlutého sme po 11 dňoch opäť doma na Slovensku.