Španielsko, Portugalsko & Gibraltár 2014

Deň 11 – Z Rondy do Montefria

3.5.2014

Dnes máme pred sebou viac menej presúvací deň. Pribline 16 kilometrov od Rondy, pri dedine Benaoján, sa nachádza jaskyňa Cueva de la Pileta. Zaujímavosťou tejto jaskyne, objavenej náhodne v roku 1905 farmárom José Bullónom, sú nástenné maľby. Bolo ich tu identifikovaných takmer 50 a boli tu nájdené aj ľudské pozostatky, ktoré pochádajú až z obdobia neolitu, teda mladšej kamennej doby. V roku 1978 bola jaskyňa opäť preskúmaná a bolo objavených ďalších 134 nástenných malieb, niektoré až z obdobia paleolitu, teda staršej kamennej doba. Niektoré z malieb sú staršie ako 20 000 rokov. Jaskyňa je dnes prevádzkovaná potomkami objaviteľa Josého Bullóna.

IMGP2903

IMGP2905

IMGP2906

Pred jaskyňu sme prišli asi hodinu pred exkurziou. Exkurzie sú denne iba dve a počet návštevníkov jaskyne je limitovaný. Nie je tam žiadna elektrina, čiže po vstupe do jaskyne, ju sprievodca zvnútra zamkol a rozdal 1 lampu na baterky na 3 osoby. Cela prehliadku trvala cez hodinu a musím povedať, že bola vynikajúca. Boli sme asi 6 nešpanielsky hovoriaci, tak najprv hovoril všetko po anglicky a potom španielsky. Toto je presne ten prípad, keď niekoho práca baví a navyše má aj dar reči. Lepšie odsprevádzanú exkurziu som nikdy v živote nezažil. Po prehliadke štartujeme tátoša a vydávame sa na cestu. Po pár kilometroch prichádzame pri dedine Montecorto k odbočke na dedinu Zahara de la Sierra, ktorá vyzerá podľa fotiek veľmi dobre a chceme sa tam cestou zastaviť. Keď však prichádzame k mostu cez rieku Arroyo del Águla, je zatarasený a nikde nie je vyznačená žiadna obchádzka.

IMGP2908

Skúsime teda zísť po prašnej ceste napravo, po ktorej práve prefrčali dve autá, ale dostaneme sa iba na lúku, kde evidentne parkujú autá s ľuďmi, ktorí sa idú do rieky okúpať. Vraciame sa teda ku mostu a volíme cestu vľavo. Po nejakom čase prechádzame rieku po moste a odbáčame vpravo na ďaľšiu prašnú cestu. Podľa GPS by mala byť prechodná a najprv to aj vyzerá celkom nádejne, ale asi po 300 metroch prídeme k bráne a ďalej sa už ísť nedá. Nič sa nedá robiť, obchádzka má 30 kilometrov a stratili by sme takto zbytočne veľa času. Vraciame sa teda na hlavnú cestu a pokračujeme smer Montefrio. Z cesty A-374 onedlho odbočujeme na N-342, na ktorej sme asi jediné auto. Cesta je sama o sebe dosť úzka, takže je to skôr plus, že sa nemusíme nikomu vyhýbať. Na ľavej strane sa pred nami ukáže nádherná dedina Olvera, že až musíme zastaviť a odfotím si ju ako panorámu.

IMGP2912 - IMGP2915

Po ďalších 40 kilometroch začíname byť hladní, tak schádzame do mestečka Campillos, ale neuvedomili sme si, že práve začala siesta, tak je všetko pozatvárané a v reštauráciach nevaria. Hladní sme ešte ďaších 30 kilometrov, kedy prichádza konečne prvé väčšie mesto – Antequera. Opäť je všetko pozatvárané, na moje prekvapenie aj stánky s kebabom. Využívam teda v navigácií body záujmu, na ktorých nájdem burger king a verím, že aspoň ten bude otvorený. Nachádza sa úplne v centre, kde nie je kde zastaviť, tak sa spleťou jednosmeriek dostanem tak 300 metrov vzdušnou čiarou od neho a nechám auto aj s Jankou na 4 svetlách. Poponáhľam sa a našťastie som jediný zákazník. Bežím naspäť a ideme hľadať miesto, kde sa nejeme. To nájdeme až na najbližšej pumpe o 13 kilometrov ďalej. Tu sa naobedujeme na obrubníku. Čaká nás posledných cca 65 kilometrov. Tie, ktoré ideme po diaľnici ubiehajú rýchlo. Ubytovaní nie sme priamo v Montefriu, ale na malej bývalej farme prerobenej na „penzión“ (Cortijo Yerbabuena), nejakých 5 kilometrov pred dedinou.

IMGP2917

IMGP2918

IMGP2924

Tá je úplne hore na kopci, kde ideme často iba na jednotke a riadime sa inštrukciami, ktoré som si vytlačil ešte doma, keďže tu nie je nikde žiadne značenie. Nakoniec miniem bránu na pozemok a majiteľ si nás našťastie všimne a príde nás navigovať. Zavrie za nami bránu a po celkom dosť prudkom kopci, kam ideme ledva na jednotke prichádzame ku Cortiju (Cortijo = farma). Vlastní ju Holanďan, ktorý ju pred dvoma rokmi kúpil ako ruinu, ale dal ju do takéhoto perfektného stavu. Na prízemii býva so svojou priateľkou a na poschodí má zariadené tri izby, ktoré prenajíma. Je odtiaľto perfektný výhľad na celé údolie a v pozadí je vidieť mesto Granada a zasnežené pohorie Sierra Nevada, hotová rozprávka. Izba je rovnako skvelá, jednoducho sme bez akýchkoľvek výhrad k hocičomu. Dnes sa nám už ísť nikam nechce a tak večer strávime s Richardom (majiteľ) a jeho sestrou Yvonne, ktorá tu je na návšteve popíjaním pivka a neskôr aj whisky, ktorú ťahám z Gibraltaru.

IMGP2925 - IMGP2927.jpg IMGP2931.JPG IMGP2932.JPG