6.8.2012
Naše prvé kroky vedú na vlakovú stanicu, kde si chceme kúpiť lístky na vlak do Šiauliai.
Uličkami sa vraciame na námestie Lietuvninku pred hostel, kde si chvíľu posedíme a pozrieme do sprievodcu na bližšie informácie o Kuršskej Kose.
Pešo sa presúvame do centra a podľa mapky, ktorú máme, mierime do prístavu.
Tam nakoniec aj dorazíme, ale samozrejme, že trajekt nejde z tohto prístavu, ale z druhého brehu ústia rieky. Tak sa teda vraciame späť na most a tentokrát už konečne správne prichádzame k trajektu. Kupujeme si lístky a čakáme približne pol hodinu, kým konečne vyrazíme.
Na druhom brehu nastupujeme do autobusu, za 22LT si kupujeme dva lístky (v cene ktorých je zarátaný aj vstup do tejto oblasti) a vyrážame do 50 km vzdialenej Nidy.
Cestá trvá približne hodinu. V Nide si to hneď zamierime do supermarketu, kde si kupujeme obed, ktorý zjeme na lavičke.
Keďže máme iba nejaké tri hodiny, kvôli odchodu autobusu, prenajímame si bicykle, s ktorými toho stihneme viac.
Po pár minútach jazdy prichádzame k dunám. Bicykle zamkýname o zábradlie a po strmých schodoch šliapeme hore.
Je tu krásny výhľad na duny, kam je prísny zákaz chodiť a taktiež ničím nerušené ticho.
Keďže náš čas je limitovaný, musíme ísť.
Bicyklami sa vraciame späť do dediny a namierime si to pobrežiu. Je tu niekoľko pláži, všetky sú označené a nachádza sa tu aj najväčšia oficiálna nuda pláž v Litve, kam si to zamierime. Zobrali sme si iba jeden uterák, tak si ani príliš nepoležíme. Nemalo by to asi ani veľký význam, keďže slnko je každú chvíľu za mrakmi. Onedlho sa začne napĺňať predpoveď a od mora sa blížia tmavé mraky. Začnú padať prvé kvapky, tak to spolu s väčšinou ostatných balíme.
Bicyklami sa vraciame späť do Nidy. Zatiaľ ešte neprší, tak si ideme pozrieť malý prístav.
Počasie sa však zhoršuje, tak bicykle putujú naspäť do požičovne a my na zastávku autobusu. V autobuse je neskutočne teplo a dusno. O siedmej odchádzame a to sa ukázalo ako správny krok, keďže počas našej hodinovej cesty autobusom sa prehnala nad nami doslova smršť, ktorej následky sme videli na vlastné oči až keď sme z trajektu vystúpili v Klaipede. Spočiatku to bolo len pár vetvičiek, potom hrubé konáre a neskôr zatopené ulice.
Auto zaparkované v zrovna najhlbšom mieste zatopenej ulice bolo atrakciou pre všetkých okoloidúcich a výstrahou pre prichádzajúcich vodičov, aby to neriskovali.
Evidentne to však neodradilo každého, zvlášť blondýnu na opätkoch v Mitsubishi Colt. Auto sa jej po tomto prejazde odvďačilo divným zvukom spod kapoty. Asi až v tej chvíli si slečna uvedomila, že niečo spravila zle, keďže hneď začala niekomu volať.
Po tomto tragikomickom momente sa poberáme do hostela, kde sa pekne navečeriame a po pivečku ideme spať.
