4.7.2010
Ráno je obloha celá zatiahnutá, máme teda obavy o počasie. Po výdatných raňajkách sa s Vasilom dohadujeme, kam nás zoberie. Rozhodnem sa ísť pozrieť na hranicu s Ruskom a potom ku Tsminda Sameba. Cesta ku hranici nie je vždy ideálna, ale to Vasilovi a jeho Lade vôbec nprekáža.
Na hranici sme krátko, len si to tam trochu poobezeráme.
Nasadáme do mašiny a Vasil nás vezie ku kostolu. Po serpentínach uháňame čo to dá.
Vystupujeme skoro až pri kostole. Výhľad je odtiaľto úžasný. Pod nami sa rozprestiera dedina a nad nami 5 kilometrový Kazbeg. Jeho vrchol je však takmer permanentne skrytý v oblakoch.
Prejdeme sa po malom areáli a vyvalíme sa do trávy vedľa.
Keď už sme dosť ošľahaní od chladného vetra, vraciame sa dole do dediny.
Na izbe zisťujem, že som si od slnka spálil obe ruky, predsalen, boli sme vyše 2200 metrov vysoko. Po oddychu na izbe sa ideme prejsť po dedine. Dostaneme sa až na koniec, kde si z lavičky pozrieme ako slnko mizne za horami. Takmer okamžite sa ochladí, tak sa vraciame na večeru. Dopijeme pivo, ktoré sme si kúpili na námestí a zaľahneme.
