Rusko 2019

Deň 10 – Syktyvkar

12.8.2019

Svoj krátky spánok definitívne ukončujem pred šiestou a postupne pobalím posteľ. V Mikune sme 6:57 presne a na stanici sa ani veľmi nestihnem rozhliadnuť a už aj kupujem dva lístky do Syktyvkaru s odchodom 7:20.

Po dvoch hodinách slnečnej jazdy a niekoľkých zastávok v dedinách po ceste prichádzame do mesta. Počasie je na záver našej dovolenky konečne ukážkové, škoda že takto nebolo o pár dní skôr. Z autobusu na poslednú chvíľu vyskočíme na kruháči pri pamätníku slávy práce.

Prvá úloha je niekde sa najesť, čo sa však po pár minútach ukáže byť trochu problém. Okrem pekárne, kde sa nedá sadnúť všetko otvárajú až o pol hodinu. Čas spoľahnúť sa na internety a google mapy nás zachraňujú. O 10 minút neskôr tak už v Kafe-stolovaja Apreľ objednávame blinčiky a kávu. Sedí sa tu celkom príjemne, tak po raňajkách zadelím ešte pivo a potom ešte jedno. Stále sa nám však nechce odísť, check in v Klukve je až o druhej, času dosť. Postupne tak z chladničky vykúpim všetky štyri pivá čo tu mali.

Potom už nemá zmysel sedieť tu ďalej a poberieme sa kade ľahšie. Slnečnými ulicami a námestiami, ktoré za takéhoto počasia budia hneď pozitívnejší dojem, sa postupne dostávame až na recepciu hostela.

Dievčina má asi zlý deň, lebo začína zmätkovať, že nás nemôže ubytovať, keďže zajtra nám končia víza. Pýtam sa prečo by nemohla, veď my zajtra odchádzame, tak nech sa upokojí. Potom niekam volá, kde ju vrátia späť do reality a po chvíli dostávame kľúč od rovnakej izby č. 11 ako pred pár dňami. Janke sa veľmi nechce, ale ja si tú ruskú banju nechcem nechať ujsť. Vyzbrojený uterákom onedlho platím vstup 220 rubľov a zbytočne aj za plachtu, ktorá – ako o pár minút neskôr zistím – je mi úplne k ničomu, keďže dnu chodia všetci nahí.

V šatni, ktorá pozostáva z dreveného nábytku s vešiakmi a sedátkom sa presúvam do hlavnej “umývacej” miestnosti. Tá má rozmer asi 8 x 5 metrov, je celá vykachličkovaná a je tu niekoľko kamenných stolíkov, na ktoré si každy pokladá svoj lavórik, pri ktorom sa mydlí. V stenách po obvode sú vodovodné batérie na napúšťanie vody + dve sprchy a jeden kýbel s ľadovou vodou. Na konci je vstup do sauny, kde je 98 stupňov a niekoľko miestnych, ktorí sa šľahajú venikom (každý sám seba). Na venik sa môžu použiť vetvičky z akýkoľvek stromu alebo kríku, ktorého vetvičky sú dostatočne pružné, nemajú tŕne a zároveň nevypúšťajú žiadne lepkavé alebo škodlivé látky. Masírovaným alebo plieskaním veniku o telo sa do pokožky dostávajú prírodné éterické oleje. Keďže som tu prvý krát a bál som sa zadovážiť si venik, lebo som nevedel ako ho používať a nechcel som vyzerať podivne, tak som tu teraz jediný bez neho a môžem sa akurát tak smutne saunovať a oblievať sa studenou vodou. To ma tak po hodine prestane baviť a ukončujem svoju verejnú nudistickú skúsenosť. Píšem teda Janke aby sme dali stretko pred Magnitom, kde zatiaľ kúpim poživeň na posledný večer v Rusku. Pred obchodom mi koňak hneď spadne na zem, našťastie fľaša tento incident vydrží a mne tak neprivodí slzu na krajíček. Večeru vybavíme v poloprázdnej čeburekárni polievkou a lokálnou verziou pizze, na ktorej sú nasekané zavárané uhorky. Ja si k tomu ešte objednám kus obschnutého mäsa.

Na rozlúčku s výletom sa vyberáme do parku k rieke Sysola. Keď je pekne tak je to tu veľmi príjemné miesto. Po hodinke strávenej na lavičke vedľa klavíra sa pomaly poberáme naspäť na hostel.

V potravinách ešte kúpime niečo málo na ráno a pivo na izbu. Popozeráme sa posledný krát na slnkom zaliate letisko a vraciame sa na izbu. Potom už len povinnosti ako pobaliť sa, vypiť pivo, osprchovať sa a spať.