8.7.2009
Sprievodkyňa nás budí o 5:10 a oznamuje nám, že za 20 minút sme v Sofii. Nevyspatí si balíme veci a po opustení vlaku sa zložíme v hlavnej hale a v stánkoch si kupujeme kávu a sendviče na raňajky.
Na stanici čakáme do siedmej, či sa tu tak ako v Burgase neobjavia babky ponúkajúce kvartiru, ale čakáme márne. Opúšťame teda stanicu a vyberáme sa cez cestu smerom na zástavku električiek.
Zo zástavky si na neďalekom dome všimneme nápisy Hostel a Guestrooms. Vojdeme teda dnu a na vrátnici platíme jednu noc za 50 LEVA. Zložíme si veci a dospávame noc.
Zobúdzame sa okolo 9:45, ale z izby sa nám podarí vypadnúť až po pol dvanástej. Prechádzame okolo hlavnej vlakovej stanice smerom na hlavnú autobusovú, ktorá sídli hneď vedľa.
Po ceste sa ešte zastavujeme v malej kaviarni pred stanicou na kávu a polievku. Dve polievky a dve kávy za 3,60 LEVA. Na autobusovej stanici si meníme peniaze u sympatickej pracovníčky banky a u jednej z autobusových spoločností kupujeme 2 lístky do Skopje na piatok za 64 LEVA. Autobus odchádza o polnoci a cesta trvá 6 hodín, avšak vďaka časovému posunu by sme mali doraziť do Skopje o piatej ráno. Zo stanice sa vydávame po ulici Maria Luiza, prechádzame cez „rieku“ a okolo dvoch kamenných levov až do centra, kde sa v tesnej blízkosti vedľa seba nachádzajú mešita, kresťanský a pravoslávny kostol.
Zuzka sa ide pozrieť do mešity a pred vstupom si musí obliecť zahaľujúci plášť.
Zatiaľ čo je vo vnútri, cigáni sa mi pomocou odlákania pozornosti pokúsia ukradnúť Zuzkin ruksak, čo sa im však nepodarí. Pokračujeme na Bulvár Todor Alexandrov a na stanici metra sa rozhodneme, že sa skúsime odviezť niekam na perifériu, kde by som chcel vidieť Sofijské paneláky.
Vystupujeme náhodne na stanici Slivnica, ale mám smolu, lebo paneláky sú veľmi ďaleko. Vraciame sa teda do centra.
Na obed si dávam pizzu z fast foodu a Zuzka by si dala rada bagetu, tak sa vyberáme hľadať kde robia bagety. Robíme si malé kolečko cez pešiu zónu cez ulicu Pirotska a po ulici Knyaz Boris sa vraciame na Bulvár Todor Alexandrov a späť na ulicu Maria Luiza, po ktorej pokračujeme smerom na sever, kde sídlia obe stanice.
Narazíme na ázijske bistro a Zuzka si tam nakoniec kupuje rizoto a sójový šalát. Chvíľu nám trvá, kým v parku pri mešite nájdeme voľnú lavičku v tieni. Tu oddychujeme asi hodinu, počas ktorej mi začína byť zle.
Po Ekhzar Josif prichádzame na trh a pokračujeme až k ulici Sv. Kyril i Metodi, ktorou sa dostávame na ulicu Opalchenska, ktorou pokračujeme až k hostelu.
Na izbe si naordinujem Smectu a Zuzka ochutnáva Bozu, ktorú si kúpila na trhu. Zvyšok večera kukáme telku a neskôr ešte skúšame hľadať na staniciach a v ich okolí márne internet. Jediný je na autobusovej stanici, dva terminály vo vstupnej hale, ktoré sú nám však hovno platné, keďže je na nich blokované akékoľvek prihlasovanie kamkoľvek a takisto nejde ani stránka hostelworldu. Vraciame sa teda na izbu.