11.7.2008
O pol desiatej prichádzame do Kyjeva. Navštevujeme staničné WC a vydáme sa hľadať metro. Pýtame sa jednej pani a šťastne ho nachádzame. V automate kupujem žetóny a eskalátorom zostupujeme dlho dole pod zem na stanicu. Nastupujeme do vlaku a počítam zastávky. Na siedmej – zastávka Levobrežnaja vystupujeme. Pýtame sa ľudí čo stoja na zástavke na autobus. Poradia nám ísť na maršutku číslo 48, do ktorej po chvíli nastupujeme. Konečná je rovno pred hotelom, čo je vynikajúce. Izbu sme dostali na siedmom poschodí s výhľadom na Dneper a pomník Rodnia Mat.
Osprchujeme sa a vyrážame objavovať Kyjev. Najprv však mierime späť na stanicu, kde si chceme kúpiť lístky.
Po viac ako hodinovom státí v rade nám teta oznámi, že na nedeľu do Užhorodu už lístky nie sú. Tak kupujeme aspoň do Ľvova. Metrom sa odvezieme jednu zastávku na stanicu Universitet, kde stúpame dlho po eskalátoroch hore.
Pýtame sa jedného mladého páru, či nevedia o nejakej lacnej pizzerii nablízku. Posielajú nás do najbližšej reštaurácie. Pizzu tu nakoniec nemajú a ceny také, že si môžeme dovoliť maximálne tak pivo. To si s ťažkým srdcom dávame. Opúšťame reštauráciu a okolo katedrály sv. Vladimíra sa po ulici Volodimirska vydávame smerom na Sofijskí námestie.
Prechádzame okolo Národnej Opery a Zlatej Brány, ktorí kedysi slúžila ako jedno z mnohých opevnení mesta voči Turkom.
Pizzeria, ktorá je uvedení v sprievodcovi a má byť neďaleko Zlatej Brány je v rekonštrukcií tak pokračujeme ďalej. Na druhej strane ulice vidíme nejaký fastfood zvaný Mister Snack tak si dávame polievky a predražené sendviče.
Zo sofijského námestia ideme ku kláštoru sv. Michala, kde oddychujeme.
Vedľa kláštora je budova Ministerstva zahraničných vecí.
Zchádzame na Majdan Nezaležanosti, čo je hlavné kyjevské námestie.
Z námestia sa tiahne hlavná ulica Chreščatyk, ktorá ožíva hlavne večer, kedy sa zmení na miesto plné rôznych umelcov. Zvyšok večera sa prechádzame po Chreščatyku a zastavujeme u rôznych predstavení.
Pomaly sa stmieva, tak sa vraciame na izbu.
