Doma som sa dlho neohrial a s prichádzajúcim víkendom sa vyberám na druhý zo série výletov, ktorý som si na september naplánoval. Linka z Bratislavy do Záhrebu lieta už nejaký ten piatok a často doslova aj za pár šušňov, len som si zatiaľ nedokázal spraviť čas a vyskúšať ju. Čo som sa za tie roky vymetania oblohy s nízkonákladovkami naučil je, že takéto obskúrne alebo nezmyselné linky väčšinou dlho nevydržia. Výhodou pre mňa osobne ako človeka, ktorý už v auguste vyčerpal svoju tohtoročnú dovolenku takmer do úplného dna je, že odlet z BTS je v piatok vo večerných hodinách.
16.9.2022
V piatok sa teda z práce nemusím plašiť a ponáhľať na letisko, ale pokojne si ešte zájdem domov, kde sa najem a pobalím. Na letisko prichádzam krátko po siedmej a od vystúpenia z Boltu až po vstupu do salónika to zvládam za rekordné 3 minúty, za čo vďačím úplne prázdnej kontrole s novými skenermi, kde konečne netreba vyberať tekutiny. Salónik, v ktorom som nebol ani nepamätám a kvôli ktorému som na letisko prišiel skôr rovnako zíva prázdnotou a som tu úplne sám. Panini nechám tak, ale vínom nepohrdnem, treba si ten čas do odletu trochu spríjemniť. A hlavne sa pripraviť na vrelé chorvátske privítanie, kde už dva dni nonstop leje a predpoveď na zajtra na nálade nepridáva. Popri krátkom pokeci so znudenou recepčnou tak do seba kopnem ešte zo dva deci bieleho suchého a presúvam sa späť v čase do non schengen terminálu.
Tu už je to rýchlovka, pasažierov je poskromne, tak sa ani nenazdám a som v lietadle. Pridelený stred odignorujem nonšalantnou otázkou na letušku, či niekoho nepotrebuje na exit row. Samozrejme, že áno. Let do Záhrebu je čo sa týka ceny a dĺžky trvania úplný ideál. Za pár euro a pod hodinu čistého času, čo viac si priať. Azda iba, aby Ryan neskrblil a zaplatil si nástupný most. Namiesto toho ma čakájú schody a lejak, ale taký je život.
Terminál ma prekvapí svojou veľkosťou, podvedome mám Záhreb tak nejak zafixovaný, že je +- rovnaký ako Bratislava. Oficiálne má síce o cca 300 tisíc obyvateľov viac, ale tým 475 tisícom Bratislave snáď nikto neverí. Letisko malo pritom pred koronou len cca o milión pasažierov ročne viac, ale terminál je rozlohou násobne väčší. A dokonca ani ohrádky netreba. No nič, z letiska cez lejak len prebehnem do Pleso busu. Lístok som vybavil už dopredu, celý tento výlet mám v pláne vybaviť cashless. Nakoniec sa nás nazbierajú iba 4 kusy a keďže bus takto večer nemá fixný odjazd, tak onedlho už brázdime Radničku cestu.
Z kolodvoru som mal v pláne sa na hostel prejsť, ale v tomto daždi to nemienim absolvovať. V pekárni ešte vezmem burek na raňajky a starým dobrým Boltom sa nechám vypľuť rovno pred vchodom, rýchlo vyplatím sparťanskú izbu a teším sa do sprchy. Vidno, že som v hosteli už dlho nebol, ešte aj perinu si musím sám obliecť. Tieto západobalkánske maniere. Horúca sprcha padne vhod a po polnoci to zalomím.
