Idea jednej noci strávenej na Sicílii sa nerodila rýchlo, ani ľahko. A čo je najpodstatnejšie, bola to iba zástupná destinácia za zrušený Tallinn. Iste, benevolentné podmienky Ryanairu pri nedobrovoľnom rebooku ponúkali oveľa zaujímavejšie destinácie, ale keďže ani tri mesiace po začiatku roka neprišlo k podpísaniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, stále operujem s deficitom piatich dní dovolenky. A destinácii, ktoré sa dajú otočiť medzi piatkom poobede až nedeľou bolo asi tak toľko, koľko prstov na jednej zdravej ruke. Po vynechaní tých mnou už niekedy navštívených v podstate zostali v hre iba dve – Alghero a Catania. Z nich ani jedna zrovna nie je etalónom oddychu alebo vizuálneho potešenia, čo malo za následok veľmi rýchle nahliadnutie do mapy. Keď aj kontrola spojov nepriniesla žiadne neočakávané prekážky, bolo rozhodnuté, že finálnou destináciou bude sicílska Taormina.
12.4.2025
A keďže som si nepísal poznámky, tak sa nebude konať ani žiaden môj viac či menej rozsiahly zápis. Namiesto toho sa rovnako ako v prípade výletu do Španielska spoľahnem len na obsiahlejšiu fotogalériu s popiskami:
Sedenie vľavo ponúka scénické pristátie s výhľadom na najvyššiu sopku v Európe.
A neodpustím si ešte jeden pohľad na Etnu, keď už ju teda po prvýkrát v živote vidím.
Touchdown síce prebehol už 10:50, ale bus o 11:15 sa stíha len tak tak, kvôli ležérnemu pristavovaniu schodíkov
Cesta do Taorminy sa vlečie a s niekoľkými zastávkami to nakoniec trvá rovné 2 hodiny.
Smaragdové Clio a jedlý kaktus Opuncia, z ktorého plodov sa dá vypáliť alkohol.
Via Luigi Pirandello už dáva tušiť, že centrum mesta je na dosah.
Aj čapovanie vody môže prinášať vizuálne potešenie.
Slaná pizza so sardelami. To mám rád.
V úzkych uličkách je mrštný skúter stále prvou voľbou. Hlavne keď aj kedysi malé tuzemské autá nepríjemne boptnajú.
Malá námestie San Pancrazio na prahu centra nesie meno po malom kostole na jeho východnom konci.
Porta Messina – jedna z dvoch brán historického starého mesta.
Toto pochádza z 21. storočia.
Dnes 13. apríla prebieha v meste finále trojdňového podujatia „Festa della Primavera“ (Festival jari), počas ktorého sa v historickom centre a jeho okolí konajú rôzne hudobné a kultúrne akcie.
Napríklad tanečné vystúpenia…
…pred kostolom Chiesa di Santa Caterina d’Alessandria z roku 1610.
Alebo vystavený Fiat 500, ktorý pomaľoval dekoratér sicílskych vozíkov Salvatore Sapienza, ktorý sa tomuto umeniu venuje od svojich 13. rokov.
Toto zadné svetlo sa dá kupiť nové aj dnes – jeden kus 42€ (Altissimo VL1402)
Potom sa šibrinkovalo s vlajkami, teda okrem klasického mávania sa aj vyhadzovali do vzduchu a následne synchronizovane chytali. Veľmi pôsobivé.
Kto nemá rád davy, tu si dnes na svoje neprišiel.
Život na hlavnej ulici prináša rôzne úskalia, napríklad aj to, že váš balkón by mal alebo aspoň mohol reprezentovať.
Dan Nekonečný by sa tu nestratil.
Cavallo Siciliano – kôň vystrojený v tradičnej slávnostnej výzdobe, ktorá sa používa pri slávnostných sprievodoch a festivaloch.
Drevená vyrezávaná a maľovaná figúrka, ktorá je súčasťou tradičného sicílskeho vozíka – tzv. “Carretto Siciliano”. Jedná sa o je bohato zdobený, ručne vyrábaný tradičný vozík, ktorý sa používal najmä v 19. a 20. storočí na prepravu tovaru a osôb.
Výhľad z hlavného námestia IX Aprile. Hotel napravo nato možno nevyzerá, ale hrdí sa piatimi hviezdičkami a noc štartuje na 1 500 eurách.
Námestie bolo pomenované po 9. apríli 1860, keď bola prerušená omša v katedrále kvôli oznámeniu, že aby oznámili, že Garibaldi sa vylodil na druhej strane ostrova, čím začal svoje dobývanie Sicílie, aby sa stala súčasťou Talianska. Marketingové metariály okrem toho píšu, že námestie je ideálnym miestom na posedenie si a vychutnanie si uvoľnenej atmosféry…
…napríklad pri Aperole Spritz za 14 €.
Sakrálne výjavy na Hodinovej veži, ktorá oddeľuje stredovekú dedinu od klasickej a helenistickej časti.
Hydratácia pred Duomo di Taormina.
Popravde by som radšej fotil psy, ale tie majú problém s pózovaním.
Voda je život.
Zo života miestnych.
Jedno z najúýasnejších a najviac nepochopených áut.
Šesťstovka je v úzkych uličkách ako doma.
Päťstovka si už niečo odžila.
Dva vrcholy talianskeho umu bok po boku.
Z hlavnej ulice Corso Umberto stačí otočiť hlavu doľava alebo doprava a davy sú hneď preč.
Ani do Catanie netreba.
Fajčiarska pauza.
Táto ulica má pekné meno.
Interiér kostola Sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1610.
Slabá diverzita.
Romantika po sicílsky.
Sobotný večer na hlavnej turistickej tepne.
Tento bol iba za 6€.