Kyjev & Odesa 2021

Deň 1 – z tragického BTS do Kyjeva

Po návrate z oddychu v Grécku som v práci som strávil 4 dni a opäť sa vyberám na ďalší výlet. Tento je ale špeciálny nielen v tom, že sa jedná o tretí víkend v rade, ale aj v tom, že sa jedná o môj tretí pokus preletieť sa na sovietskej mašine Antonov 24 s aerolinkou Motor Sič. Prvý pokus sa datuje ešte do októbra 2018, kedy ma zradilo zdravie a nezostávalo mi nič iné, ako so slzou v oku z postele sledovať kamarátov, ako sa ny výlet vybrali bezo mňa. O nápravu som sa pokúsil o 6 mesiacov neskôr, keď som na výlete na Ukrajine naplánoval presun zo Záporožia do Kyjeva opäť týmto lietadlom. Kalich horkosti som si vypil až na letisku, kedy sa z plochy na mňa nezaškeril vysnívaný An-24, ale “nový” An-140. Malou náplasťou bolo aspoň to, že sa jedná o jediný An-140, ktorý lieta v komerčnej prevádzke. Potom prišli iné výlety, potom z ničoho nič korona a k tretiemu pokusu som sa dostal až teraz – po 3. rokoch.

 

15.10.2021

Piatkový poobedný presun na bratislavské letisko je už tradične nekonečný, tak to za smutných 55 minút zvládnem kombom električka na Tomášikovu & bus 96. Už pred mesiacom ma negatívne prekvapil rad ešte pred security, kde sa kontrolujú dokumenty, ale čoho som svedkom dnes, nie je nič iné ako paródia na letisko. Aby jedna jediná pracovníčka kontrolovala 100+ ľuďom poistenie na Ukrajinu a každému ručne vypisovala lístok nie je nič iné ako hanba manažmentu letiska. Nehovoriac o tom, že naozaj nerozumiem, načo musia ľudia cestujúci do iných destinácii odlietajúcich v podobný čas čakať, kým niekto skontroluje pasažierov na Ukrajinu. Toto sa dá snáď kontrolovať na gejte cielene a nie tu robiť peklo zo života úplne všetkým. Keď sa spýtam, či jej príde normálne, že to kontroluje sama a či sa nevedia poučiť od Viedne, dostanem odpoveď nech lietam z Viedne. Tak ďakujem za radu, nabudúce už budem.

Čerešničkou na torte sú pracovníci na security vrieskajúci po slovensky na zahraničných pasažierov “stoj!”, “naspäť!” alebo “topánky dole!”. Bratislavská klasika. Aspoň teda na gejte je to dnes bez retardácie, tam som si už tiež užil svoje. Ale nenechám sa znechutiť a po klasickom posedení si v dopotenej ohrádke naboardujem ružový airbus a usadím sa v exit rowe. Počas letu pokračujem tam kde som naposledy skončil – pri šiestej sérii legendárnych Aktov X. Let mi vďaka tomu prebehne slovami jedného môjho kamaráta PIF PAF a už aj vystupujem na Žuljanoch. Autobus ani na 300 metrov nie je treba, stačia pásky, ľudia nie sú retardovaní (pozdravujem BTS). Pasovka expresná a o pár minút už nastupujem do Uberu a keďže som už hladný a nechce sa mi strácať čas s presunmi, odveziem sa rovno pred Turist. Tu to od mojej poslednej návštevy opäť vyzerá inak a hotel nenávratne stráca svoj punc originality. Teda zatiaľ na recepcii, stačí sa vyviezť výťahom napr. na 13. poschodie, kde sú ešte economy izby a som späť v čase tak, ako sa patrí. Na izbe len zhodím veci a odpravím sa do Puzaty cez cestu konečne sa najesť. K soljanke som chcel vareniki, ale keďže záverečná je ani nie o hodinu, sortimentu je už pomenej, tak musím improvizovať a uspokojiť sa s lososom a ryžou. Po jedle už len horúca sprcha, nastaviť budík na siedmu a v chladnej izbe sa na dobrú noc prikryť dvoma perinami.