Rok 2026 štartujem opäť výletom do Grécka a dokonca presne v rovnaký deň. Tu však podobnosť končí. Ten tohtoročný na rozdiel od toho posledného vedie na pevninské Grécko a zároveň pre neho nemám absolútne žiaden plán, čo sa mi pri víkendovkách mestského typu v posledných mesiacoch začína stávať čoraz častejšie. Únava z písania sa ma stále drží, takže aj tento výlet bude pokrytý len v obmedzenom režime, t.j. fotografiami s popiskami namiesto plnohodnotného zápisu, ako bolo u mňa zvykom v posledných rokoch.
9.1.2026
Táto fotka tu asi nie je úplne očakávaná, ale tak zažiť sneh v Bratislave je (aspoň pre mňa) malým dôvodom na oslavu. Tak teda takýto pohľad sa mi naskytol pri odchode na letisko.
BTS však stále žije vo vlastnom svete. Heslo na wifi “Blava1” a gramaticky nesprávne napísané slovo “ďalšia” by boli len takými úsmevnými nuansami, keby sa tu človek s podobnými výkvetmi ľudovej tvorivosti nestretával už roky rokúce.
Nehovoriac o tom, že zastihnúť tieto hodiny v dobrej nálade, teda kedy naozaj ukazujú aktuálny čas je už pomaly zážitok z ríše fantázie.
Zlatým klincom je pre mňa ponuka jedla v “novom” salóniku a lá školská jedáleň – perkelt s kolienkami, kombinácia ktorej sa vďaka základnej škole vyhýbam oblúkom už takmer tri desaťročia.
Zachránili to aspoň tieto bagety na zapekanie, ale tak medzi slepými je aj jednooký kráľom.
Po nie veľmi výživnom občerstvení, ktoré som žiaľbohu nemohol ani zapiť, keďže ma v Aténach čaká motorové vozidlo sa už tradične presúvam do ohrádky, kde sa mi tradične opäť neujde miesto na sedenie.
Stále však dúfam a verím, že z Bratislavy budem lietať častejšie. Aj napriek mnohým negatívam je to však letisko, ktoré je doslova na skok.
Auto som na tomto výlete teoreticky vlastne ani nepotreboval, ale z dôvodu mojej lenivosti a pohodlnosti som si ho predsa len požičal. Požičovňa mi spravila radosť a z Fiat Panda or similar bola naozaj Panda, ktorá sa mi úspešne vyhýbala niekoľko rokov.
O trištvrte hodinu neskôr už Pandu odparkovávam na najbližšie dve noci do podzemnej garáže hotela Novotel, ktorý mi okrem krytého parkovania dopraje aj raňajky. Teda ja som si ich doprial.
Štvrť medzi námestím Omonia a vlakovou stanicou nie je zrovna výkladnou skriňou mesta, ale ak ste ochotný po zotmení akceptovať sem tam nejakú tu ženu ľahších mravov stojacu na rohu, nie je to žiadna tragédia.