Tento výlet začal tak, ako mnoho iných – lacnou letenkou. O tie zvlášť v prvý kvartál každého roka nebýva núdza, preto aj moje výletné štarty do každého roka majú celkom prudký nábeh, ktorý sa potom zvoľní a niekedy do leta dokonca až upadne. Na Cypre som bol iba raz a je to už dávnejšie, ako by mi bolo milé. Vtedy som naozaj ešte ani len netušil, čo vo svete v nasledujúcich mesiacoch vypukne a že svoj život budem od tohto momente deliť na ten pred Covidom a ten po ňom. Ako som vďaka internetu zistil, tento pocit nezdieľam sám a doteraz neviem vyhodnotiť, či je to pozitívna alebo negatívna informácia. V každom prípade z Cypru som videl iba jeho západnú časť, samozrejme stále sa hýbeme v intenciách toho “pravého” Cypru. Okupovaný Severný Cyprus alebo teda po správnosti Severocyperskú tureckú republiku som ešte navštíviť nestihol a povedzme si úprimne, práve toto bol hlavný dôvod, prečo som ten počet eur rovnajúci sa kristovým rokom nakoniec za tú letenku oplieskal.
13.2.2026
V salóniku som už čo to pojedol, ale marshmallows sú dnes premiérou.
Rovnako mám premiéru na letisku v Larnake, kde sa prehnal poriadny lejak, vďaka čomu je vzduch naozaj príjemný a ja tento rok zažívam prvý mentálny pocit jari.
Rovno z letiska berieme auto, je to rýchle, lacné a efektívne a zároveň nie sme otrokmi grafikonov.
Skúšam sa rozpamätať, kedy som sa naposledy aktívne zúčastňoval v premávke s pravostranným riadením a asi to bolo naozaj tých 6 rokov dozadu tu na Cypre.
Zdravá večera to nie je, ale kombinácia dlhšieho letu, časového posunu a takmer hodinového presunu do Nikózie už veľa možností o pol dvanástej neponúka. Hlavne ak chceme ísť spať v normálnom čase.
Ubytko som vyriešil apartmánom v úplnom centre, kúsok od hraničného prechodu Ledras. V cene je aj takého podzemné parkovanie, ktoré sa nezaobišlo bez mierneho nevynúteného faux pas. V inštrukciách, ktoré som dostal stálo, že keď prídeme k rampe a nebude tam obsluha, mám na otvorenie závory použiť kartu, ktorá bude položená na okne. Prídeme tam, nikde nikoho a na okne karta s nápisom “security”, ktorá mi závoru pekne otvorila. Celú vec som týmto považoval za vybavenú. Keď však z garáže vychádzame už po vlastných, pri závere identifikujem dve osoby, staršiu pani, ktorá je evidentne obsluha a jej rovesník, ktorý vyzerá ako nočný strážnik. Pani sa celá prekvapená pýta, ako sme sa dostali dnu, tak jej ukazujem kartu na okne, ktorú som použil a keďže sa tvári dostatočne nechápavo, ukazujem jej aj rezerváciu ubytovania a inštrukcie, kde je tento postup vyslovene napísaný. Po niekoľkých minútach, kedy si každý ideme svoje sa naše príbehy konečne stretnú a túto záhadu vyriešime. Ja som síce urobil presne to čo som mal, ale použil som inú kartu, táto tu bola odložená pre toho strážnika na tie dve minúty, kedy si tetka odskočila na WC a my sme presne vtedy prišli. Pomocou kovového vedra nasimulujeme odchod nášho vozidla a potom už so správnou kartou znova “vojdeme” do garáže.
Po tejto úsmevnej príhode si poprajeme dobrú noc a my sa ľudoprázdnymi uličkami konečne vyberiem skloniť hlavy na náš apartmán, ktorý sa nachádza o kúsok ďalej.