24.6.2010

Z Bratislavy vyrážame na Schwechat o ôsmej vozidlom mojej sestry, za ktorého volantom sedí môj otec. Na našu tretiu dovolenku však už neletíme s medzitým neexistujúcou SkyEurope, ale po prvýkrát s Fly Niki. Po všetkých povinných procedúrach nastupujeme do strieborného Embraera 190 a okolo jedenástej odlietame. V Sofii sme po hodine a štvrť. Na letisku je jediná banka a tá je práve zatvorená, čiže si nemáme kde zameniť peniaze. Predražených taxikárov odmietame a rozhodujeme sa peši dôjsť do mesta, nájsť zmenáreň a pomocou MHD sa dostať na stanicu. Mám so sebou aj mapu mesta, ktorú sme si kúpili, keď sme tu boli minulý rok. Po jej štúdiu prichádzame k záveru, že máme dve možnosti cesty. Buď pôjdeme od letiska na juh alebo na západ, kam je to bližšie.

Odchádzame teda z letiska a po vyše kilometri prichádzame na križovatku. Rozhodujeme sa ísť na juh. O niekoľko desiatok metrov sa však chodník končí, tak sa vraciame a volíme druhú možnosť. Prejdeme jeden a pol kilometra a začíname míňať prvé domy. Počernejších ľudí, ktorých najprv vidíme, pripisujeme tomu, že žijú na okraji mesta. Keď sa však aj naďalej intenzita ich výskytu stupňuje, na ceste sa objavujú konské povozy vezúce obrovské prasatá, začíname sa s našimi veľkými žiarivými ruksakmi cítiť trochu nesvoji. Rozhodujeme sa ísť naspäť. Prinajhoršom si stopneme taxík, keby išlo do tuhého.

Cestou zbadáme odparkované policajné auto a ideme sa spýtať na nejaký autobus do mesta. Policajt vystúpi, chvíľu rozmýšľa a stopne nám autobus čo práve prichádza. Hovorí vodičovi, že chceme do centra, nech nám potom povie, kde máme vystúpiť. Autobus je celkom plný, tak radšej pozeráme do zeme. Po niekoľkých zastávkach sa autobus vymotá z tejto štvrte a nám odľahne. Prichádza znamenie, že tu máme vystúpiť. Vodič nás okríkne, že sme nezaplatili, ale nakoniec to nechá tak. V tomto momente však treba podotknúť, že to, že sme sa cítili nepríjemne bol asi iba zvyk zo slovenských počernejších spoluobčanov. Nikto si k nám nič nedovoľoval, ani po nás nikto nevykrikoval. Avšak človek sa moc dobre necíti, keď má pri sebe viac ako 2000€ v hotovosti 🙂

Pozeráme do mapy a vydávame sa smerom do vytúženého centra. V prvej zmenárni meníme 50€ a kupujeme si dva lístky na MHD po 1 leva. O chvíľu aj nájdeme zástavku, z ktorej nám ide autobus na stanicu, ale až o 20 minút. Prehovorím Zuzku, nech ideme do mesta na Maria Luiza, ktorá je neďaľeko peši a odtiaľ pôjdeme električkou. Keď tam však prídeme, zisťujeme, že tie už po tejto ulici nejazdia a tak nakoniec teda pokračujeme peši až na stanicu. Celkovo sme prešli peši hneď na úvod v prvý deň 7 kilometrov s ruksakmi na chrbtoch. Na autobusovej stanici si za 102 leva (52€) kupujeme dva lístky do Istanbulu na 23:00. Ruksaky si odkladáme na vedľajšej vlakovej stanici do úschovne a ideme sa najesť. Namierime si to do jednej z prevádzok pred stanicou, kde sme sa výborne najedli aj minulý rok. Dávame si dvakrát výbornú polievku škembe, papriky plnené balkánskym syrom, nejaké papriky s bylinkami, tri veľké žemle a dve pivá. A to všetko len za 11 leva.

100PENTX.JPG

Máme plno času, tak ideme do mesta. Narazíme na bar, kde práve dávajú futbal a zrovna beží 79. minúta zápasu Slovensko – Taliansko a vyhrávame 2:0. Zastavíme sa tu na pivo a sledujeme víťazstvo slovenského mužstva, ktorému fandia aj Bulhari. Z baru sa poberáme do tržnice, kde bol ešte minulý rok počítač s internetom zadarmo. Tento rok tam už však namiesto neho stojí telefónny automat.

100PENTX_05.jpg

Centrum už poznáme, tak s vystačíme aj bez mapy. Prichádzame až na koniec ulice Graf Ignatiev, kde sa nad križovatkou nachádza webkamera.

100PENTX_10.jpg

S kamarátmi sme dohodnutí, že im odtiaľto zakývame. Pôvodne sme mali kývať o štvrtej, ale kvôli našej malej prechádzke sme to nestihli. Po kývaní uprostred rušnej ulice si ideme sadnúť do parku.

100PENTX_11.JPG

Podarí sa nám nájsť električkou, ktorá nás dovezie pred stanicu a tak využívame lístky, čo sme si kúpili už skôr. Ešte, že sme ich mali, lebo zastávku pred stanicou prichádza kontrola (o deviatej večer). Na stanici si čítame, počúvame hudbu a o desiatej si ideme po ruksaky. Nasleduje presun na autobusovú stanicu, ktorá je hneď vedľa. Do autobusu nasadáme už o pol jedenástej a odchádzame na minútu presne.

100PENTX_12.JPG