Krasnojarsk 2019

Deň 1 – s Pobedou do Moskvy

Keď sa necelé dva týždne po návrate z našej letnej dovolenky v Rusku objavili letenky s Pobedou do Moskvy za 70€ vedel som, že to nemôžem nechať tak. Tentokrát som to však z hlavného mesta matičky rusi chcel potiahnuť niekam ďalej, tak som k tomu na jeseň pridružil presunutie ťažiska výletu do sibírskeho Krasnojarsku. Február síce nesľuboval žiadne exkluzívne počasie, ale povedal som si, že keď už teda na sibír, tak v zime. Ako správny “heker” som opäť odignoroval ruské vízové centrum a víza si vybavil priamo na ambasáde vo sviatočnej nálade priamo na štedrý deň. Hotové som ich mal exkluzívne už o 4 dni a zostalo len počkať zvyšných 47 dní, ktoré sme si skrátili výletom do Užhorodu, rýchlovýletom na Mallorcu a zrelaxovaním sa v bulharskom Velingrade.

13.2.2019

V deň D. sa z práce sa odpípavam 14:30 a poučený niekoľkými poslednými cestami na letisko, kedy som pomocou MHD túto 8 a pol kilometrovú trasu vždy absolvoval za cca hodinu tentokrát buržujsky volím Taxify. Prezieravo prejdem podchodom na Zochovej pred Hotel Falkensteiner, nech pokračujeme rovno cez most a obchvat na letisko. Na moje prekvapenie, ale šofér auto stočí a trtkáme sa cez mesto, kde stojíme na každom semafore. Priceless. Našťastie aj tak je časová úspora výrazná a ja sa po checkine, kde každý s na pohľad mierne väčšou batožinou otestuje ruskú klietku, hneď odpracem do salónika, kde sa v kľude naobedujem a dám si kávu (ktorú som naposledy ani nestihol). Po jedle dobre padne zopár pohárikov 7* Metaxy a výlet sa tak konečne môže začať.

Letisko musím konečne pochváliť, pri nonschengen letoch začali využívať pre jeden let dva gejty naraz, v prípade lowcostov sú tak ľudia s priority a non-priority poslaní do dvoch rôznych ohrádok kde je tak konečne dosť miesta (a navyše otvárajú aj tunel s lavičkami). V prípade Pobedy sme podelení podľa sedadiel, teda či mám nástup prednými alebo zadnými dverami.

Našťastie sa nekoná žiadne meškanie a onedlho už okupujem neobľúbenú strednú sedačku, navyše prichádzam ako posledný. To znamená, že obaja moji spolusediaci už vymedzili svoj osobný priestor lakťami na opierkach, tak najbližšie dve hodiny strávim v miernom predklone sledovaním simpsonovcov a snažením sa ignorovať zvláštne tiky suseda vpravo. Vo Vnukove dosadáme na dráhu na minútu presne, ale kým po nás prídu autobusy, prejdem pasovkou a vyzdvihnem ruksak je už pol jedenástej.

Z bankomatu vytiahnem peniaze a keďže SIMka z leta už nerabotaje, tak kupujem novú s neobmedzeným internetom za 650 rubľov. Naposledy som tu pri cestopise z Vnukova tvrdil, že sa tu na chodcov nemyslelo a treba cez cestu prebiehať, ale ono tu je podchod, ktorý som si predtým ja hlúpy nevšimol. Pôvodne som mal booknuty Mini hotel Tranzit Vnukovo, ale na poslednú chvíľu som to zmenil na Antis House Uninn, predsa len tých pár euro navyše za vlastnú kúpeľňu a hlavne poskytnutý uterák stojí. Oba sa nachádzajú blízko pri sebe a Antis má navyše rovno cez ulicu aj supermarket.

Ten plánujem využiť na nákup piva na dobrú noc, ale pred jeho vchodom sa objavím 23:01 a mám smolu. Ono by som ju mal tak či tak, neskôr si spomeniem, že po desiatej by som už žiaden alkohol nekúpil. Ubytovanie prebehne síce bez náznaku úsmevu, ale aspoň sa informujem, že je možné v nedeľu prenajať si izbu aj na pár hodín po mojom rannom prílete. Konečne dám sprchu, nastavím budík na 8:00 a idem spať.