Kyjev 2020

Deň 1 – prvý tohtoročný Kyjev

Pri príležitosti našich takmer dvojitých narodenín sa rovnako ako vlani vyberáme na krátky víkendový výlet. Minulý rok sme vsadili na SPA v Bulharsku, tento rok o niečo skromnejšie starý známy Kyjev, kde som už nebol dobré 3 mesiace.

7.2.2020

Pred treťou už na Zochovej nastupujeme do Uberu a pekne po obchvate sa celkom rýchlo dostávame na letisko. V salóniku doplním kofeín a stihnem aj pohár ružového. S Jankou sa stretávam opäť za kontrolou a v ohrádke sa pozdravíme s Antonovou sestrou, ktorá má s partiou na víkend rovnaký cieľ. Našťastie je všetko na čas a po pár minútach tlačenia sa môžeme do lietadla. Cestou k nemu sa nám naskytne na bratislavské pomery nezvyklý pohľad. 747 tu človek nevidí zrovna často. Túto cargo verziu Suparna airlines sem doviedla situácia okolo koronavírusu 2019-nCoV, konkrétne sem prišlo len vyzdvihnúť zdravotnícke pomôcky – rúška na tvár, ochranné rukavice či okuliare, ktorých je momentálne v najľudnatejšej krajine nedostatok.

Let mi vďaka seriálu zbehne pomerne expresne a pri výstupe použijem bratislavské pravidlo – posledný do autobusu = prvý na pasovke. Na letisku ešte dáme stretko so skupinou Antonovej sestry, ktorým z mojej ukrajinskej SIM zavolám Uber do Turistu.

My s Jankou sa pre zmenu Boltom premiérovo necháme odviezť na Námestie nezávislosti (Maidan Nezalezhnosti/Майдан Незалежності) do Hotela Ukrajina. V Kyjeve som bol iba minulý rok 7 krát, ale pobyt Hoteli Ukrajina ma stále obchádzal. Tak sme si povedali, že keď už máme teda tie narodeniny, tak by sa patrilo otestovať. Odmeraný personál na checkine nám pridelí izbu na šiestom poschodí a bohužiaľ bez výhľadu. Ono tento hotel nie je žiaden luxus, za tieto peniaze sa nájde v Kyjeve xy ďaleko lepších možností. Ukrajina ale ťaží zo svojej zašlej slávy, výbornej polohy (zároveň je to jeden z landmarkov mesta nachádzajúci sa na pohľadniciach) ako aj kontroverznej histórii.

My na izbe len zhodíme veci a ideme sa rovno najesť. Vymýšlačky s niečím novým nateraz neprichádzajú do úvahy, tak si to rovno namierime do Mafie oproti Hotelu Dnipro. Tento podnik ponúka solídne jedlá za dobré ceny, ale scenár je vždy rovnaký – čaká sa neho večnosť. Aspoň teda na menu nečakáme 10 minút ako naposledy, ale čašník ho prinesie promptne. Zadelíme tradične sushi set, Janka vsadí na prosecco a ja na čapované Černihivské. Po hodine sa konečne dočkáme aj jedla, ktoré spráskam príliš rýchlo, z čoho mi je potom ťažko a neviem sa pohnúť 😀 Z Mafie sa popri chlastajúcej mládeži pregúľame na izbu, kde si chcem dať sprchu, ale najprv musím čakať bez preháňania 10 minút na teplú vodu. Ljux.