Pôvodne sme ešte pred touto dovolenkou plánovali na prelome júla a augusta dvojtýždňovú cestu autom okolo Álp. Tá nám však kvôli nečakaným životným zmenám nevyšla a neostávalo nám nič iné len sa s tým zmieriť. Keďže na iné dlhé cesty nebolo už voľno a ani príležitosť, boli sme vďační aj za túto krátku spojenú s oddychom v Chorvátsku.
29.8.2013
Vyrážame 28. v noci. Ešte pred cestou stihneme ísť na večeru. Sushi je presne to, čo potrebujeme 🙂 Okolo pol 10 berieme Mira. Musíme sa ešte zastaviť doma, lebo nám nefunguje USB s hitmi, ktoré sme si pripravili na cestu. Keď to vyriešime ideme po Bašku a sme kompletní. Nastavíme si GPS a môžeme vyraziť – smer Chorvátsko! Začiatok cesty je fajn, každý má dostatok energie a nadšenia. Postupne to však ustupuje a cesta začína byť zdĺhavá a únava. Maďarsko je pomaly za nami, a tesne pred hranicou s Chorvátskom nás trošku zradilo GPS, ale nevadí, aspoň sme videli pekne vysvietené námestie mesta Nagykanisza a troch miestnych dospievajúcich ožranov. Hranicu sme prešli bez problémov a teraz už len zdolať ďalších cca 450km a sme v našom prvom cieli.
Chvíľku ideme po diaľnici, no potom z nej schádzame. Ísť po prázdnych okreskách a dodržiavať rýchlosť je ozaj únavne. Ráno sa už nevieme dočkať kedy uvidíme more a aj na to kedy tam konečne budeme.
Na Chorvátsku je super to, že kdekoľvek zastavíte je pekne. Aj naša ranná zastávka na kopci s výhľadom bola super. Dokonca sme sa tam dočítali čo to o prošuto šunke 🙂
Už nie sme ďaleko od cieľa, no ako to býva zvykom tie posledné kilometre sa zdajú byť najdlhšie. Medzi ôsmou a deviatou prichádzame do Primoštenu. Tu chceme stráviť deň a oddýchnuť si po náročnej ceste. Auto parkujeme na konci mesta blízko pláže. Ešte ranná hygiena, prezlečenie sa a môžeme ísť. Nachádzame si osamelé miesto na pláži a trávime tu deň, trošku si aj pospíme. Po obede sa k nám pripojí skupina Poliakov. Naše miesto tak stráca svoju „súkromnosť.“
Okolo pol 2 odchádzame z pláže. Chceme sa ísť najesť a pozrieť si ešte mesto. Cestou nachádzame nielen potraviny, v ktorých si dáme nanuk, ale aj pekáreň, kde si kupujeme burek. Prejdeme si celé mesto a popri vode sa vraciame späť k autu. Je skoro pol 4, čas vyraziť ďalej.
Cesta do Splitu po pobreží je super a ponúka krásne výhľady. Bola by škoda niekde nezastaviť a nevychutnať si to. V Splite ideme rovno na parkovisko, ktoré Roman už pozná, a ktoré bude naším „hotelom“ na najbližšie dni. Ako prvé sa vyberieme do zmenárne a Popája, kde si kupujeme jedlo. Cestou späť berieme z auta potrebné veci na pláž. Tu sa stretávame s Peťom a Johou. Večer si ideme pozrieť mesto a zabaviť sa.
