Kedysi dávno, pred mnohými rokmi som si zaumienil, že ročne navštívim aspoň 3 nové krajiny a pri 50tke to zabalím. Túto métu som prešvihol na jar 2018 a čo sa týka prvej časti tohto “sľubu”, ktorý som dál sám sebe, celkom sa mi ho darilo plniť. Iste, občas to bola jedna krajina, občas dve, no občas aj päť. Jednoducho priemer 3 na rok viac menej sedel. S postupujúcimi rokmi a mojou obľubou stále sa vracať na Ukrajinu a do Ruska to začínalo byť čoraz väčším problémom a korunu tomu nasadil Covid. Na jar som si síce “odškrtol” Island, ale hľadal som ešte niečo, čo by sa tento rok dalo stihnúť a zároveň by to nemusel byť úplne samoúčelný výlet. Reálne mi už zostávajú v Európe iba pidištáty a keď sa mi podarilo vykutrať víkend bez nutnosti dovolenky na Maltu, nebolo o čom.
30.9.2022
V piatok si vďaka prebytku v pracovnom fonde dovolíme odísť o tretej, aby sme pekne stíhali flixáčik spod mosta SNP. Ten prichádza s dvojminútovým meškaním a hneď po nástupe musím upratať trtka z môjho miesta.
Vo viedni na T1 dostávam pri pohľade na kontrolu mierne infarktové stavy, ale napriek hrôznostrašne vyzerajúcemu radu to celkom odsýpa a celá kontrola nám trvá len 13 minút. Za ňou sa naše cesty tradične delia na lepších a horších ľudí a ja sa odpravím do salónika, pokým Janka na prechádzku po Duty free. Tu zadelím druhý obed s dezertom a na rozlúčku ešte koňačik. Už sa aj chystám na odchod keď mi pípne notifikácia s hodinovým mešakaním. No nič sa nedá robiť, z jedného koňačiku sú tri a v povznesenej nálade sa s Jankou opäť stretávame pri gejte. Exit row sa tentokrát nepodaril, náplasťou však je aspoň celá trojka iba pre nás, čo je v takmer úplne plnom lietadle malý zázrak.
Dvojhodinový let celkom zbehol a po krátkom hľadaní sa s taxikárom na termináli sa už aj vezieme do mestečka Marsaskala, kde som na najbližšie dve noci bookol apartmán Sunrise Creek priamo v maríne. Autisticky zhovievý self check-in ma vždy poteší a o tri podlažia neskôr už otváram dvere do nášho apartmánu s parádnym výhľadom na celú zátoku s prístavom.
Ešte treba vyriešiť neskorú večeru a víno, tak hneď zbehneme dole a v pizzerii Brighton objednáme jednu veľkú do krabice. V bare o pár metrov ďalej beriem zase fľašu lokálneho ružového. Pizzka je o 15 minút pripravená, tak sa môžeme odpraviť naspäť na apartmán. Na terase spráskame pizzu a pripijeme si na stredomorský víkend. Mňa po jednom pohári vína zlomí, tak sa odpravím do postele aby som bol čerstvý na sobotu.
