Japonsko 2016

Deň 1 – prílet do Tokia

7.10.2016

Hneď ako sa zobudím kontrolujem, koľko ešte a som prekvapený, že nás čaká už iba 3 a pol hodiny. To znamená, že som spal vyše 5 hodín bez jediného zobudenia. Janka chce spať ďalej, tak si vymeníme sedadlá a ja sa nechám pomýliť názvom a pustím si San Andreas, od čoho čakám nejakú oddychovku s GTA nádychom a nakoniec je z toho rodinná záchranárska odysea. Počas pozerania filmu sa servíruje opäť večera, lebo pristávať budeme už za tmy.

japan_2016_huawei_p8lite_0010

japan_2016_huawei_p8lite_0011

Po pristáni ideme celkom dlho k terminálu a potom to ešte trvá, kým 350 ľudí vystúpi. Na letisku to máme rezko-vychádzkovým krokom asi 15 minút kým sa dopracujeme k pasovej kontrole, tu je ešte potrebnú vypísať imigračnú kartu. Rad a to kto má ísť ku ktorému okienku majú pod palcom pracovníci letiska, teda žiadne prestoje, ale pekne ako hodinky ideme s pasom a kartičkou ku okienku, kde nás odfotia a zoberú nám odtlačky prstov. Potom ešte nasleduje kontrola batožiny. Ruksaky síce otvárame, ale pracovník do nich len tak nakukne a pomedzi to nám dá pár otázok.

Z terminálu len schádzame do podzemia na stanicu, odkiaľ jazdí do mesta vlak Narita Express, na ktorý nám platia rail passy. Tie však najprv musíme vymeniť pri pulte železničnej spoločnosti. Treba vypísať ďalší papier a ten odovzdať s rail passmi, ktoré nám boli doručené domov. Vypisujem ich na zemi vlastným perom, lebo inde nie je kde ani čím. Tie nám potom “vymenia” za papierové rail passy, ktorými sa budeme preukazovať pri vstupe a výstupe z každej stanice a vo vlakoch. Teda vymenia, to čo som vypisoval (meno, priezvisko a číslo pasu) sa cez kopirák pretlačilo na druhý papier, na ktorý nám dolepili údaje s platnosťou atď.

tokyo_2016_0001.JPG

japan_2016_huawei_p8lite_0016

Dokonca sa nám podarí stihnúť skorší vlak, ktorý ide 19:50 a nemusíme tak čakať na ďalší celú hodinu. Po nejakých 60 minútach jazdy už vystupujeme na Tokyo Station – hlavnej stanici medzimestských vlakov a najrušnejšej stanici v Japonsku, čo do počtu vypravených vlakov, ktorých je denne vyše 3000. Narita Express nás vyhadzuje na štvrtom či piatom podzemnom podlaží a ako sa zvezieme eskalátorom na štvrté, až tu nás ovalí tá ohromná masa ľudí, ktorá sa niekam ponáhľa.

tokyo_2016_0004.JPG tokyo_2016_0005.JPG

Chvíľu trvá kým absorbujeme prvotný šok a pozrieme si plán stanice. MAPS.ME mi ukazuje, že neďaleko stanice by mal byť 7-Eleven, v ktorých sa dá vyberať hotovosť kartami vydanými mimo Japonska, tak teda vychádzame na ulicu, že nejaké vyberieme. Mapa nás oklamala a žiaden tu nie je, ale tak aspoň sme sa prešli.

tokyo_2016_0008.JPG tokyo_2016_0009.JPG

Nakoniec zisťujem, že k hotelu Juyoh nemusíme ísť metrom (na ktoré sa bez hotovosti teraz aj tak nedostaneme), ale celkom blízko je aj vlaková stanica Minami-Senju, od ktorej je hotel cca kilometer a pozerám, že dokonca aj 7-Eleven by mal byť cestou (snáď). Bez problémov nachádzame správne nástupište a o pár minút sa už aj vezieme v celkom solídne plnom vozni. Na Minami-Senju je to našťastie iba pár zástavok. Tu už na ulici pre zmenu takmer nikto nie je.

tokyo_2016_0011.JPG tokyo_2016_0012.JPG tokyo_2016_0014.JPG tokyo_2016_0016.JPG

V bankomate 7-Eleven vyberám 20000 a do hotel prichádzame o 22:50. Ešte teda stíhame rýchly nákup v supermarkete hneď vedľa – pivko a niečo na večeru. Ja beriem rybu a Janka rezance, ktoré jej priamo v obchode aj luxusne ohrejú. V obchode si dáme ešte small talk s predavačom a vraciame sa na izbu. Večera, sprcha a potom ešte mením SIM kartu za miestu s 1GB dát na internet za ľudových 30€, ktorú som si objednal už doma od eConnect Japan a nechal doručiť na hotel. Nakoniec sme sa rozhodli pre SIM kartu, namiesto pocket wifi, hlavne z dôvodu, že netreba nabíjať žiadne ďalšie zariadenie. Spať ideme o druhej ráno aj keď nás zajtra čaká veľmi skoré vstávanie.

japan_2016_huawei_p8lite_0019

japan_2016_huawei_p8lite_0022