Povinným 2 týždňom voľna sme sa rovnako ako posledné dve letá nevyhli ani v tom súčasnom. Neistá doba nepraje neistým nákupom leteniek dlho dopredu, tak nám neostalo nič iné, ako zopakovať vzor z minulého roka, t.j. dovolenku absolvovať autom. Samozrejme s istými úpravami a zmenami, pochopiteľne tou najväčšou je destinácia. Aj keď sa to nezdá a v spomienkach mám leto 2020 ako celkom “otvorené”, pravdou je, že možnosti boli výrazne osekané a tento rok je ich násobne viac. Pokým minuloročné Poľsko bola skôr taká voľba z núdze, tohtoročná Ukrajina je voľba srdca, lebo Ukrajina je láska. Druhou zmenou je, že som absolútne nič neplánoval, ani trasu, ktorá zostáva otvorená a už vonkoncom nie ubytovania. Rezervované nemáme nič a bookovať sa bude operatívne v daný deň podľa lokácie a nálady. A aby som nezabudol, na Ukrajinu sa vyberáme v najnovšom prírastku do vozového parku – malom Twingu, na ktorom som najazdil zatiaľ asi tak 300 kilometrov, takže zoznamovať sa budeme až priamo na výlete.
7.8.2021
Dva týždne voľna sú dosť dlhá doba nato, aby som silil odchod na dovolenku už v piatok po práci, tak sa to presúva až na sobotu. Ale aj dnešný deň viac menej slúži len na repozicioning auta na východ, kde si dáme layover v Jankinej rodnej vieske. Kuracie stripsy, ktoré som mal mať na obed na mňa vykuknú z obalu plesnivé aj keď sú ešte v záruke, tak z domu padáme už o jednej a pred Trnavou ich v žalúdku substituuje sosiska. Zvyšok cesty, ktorú mám už v mozgu trvalo vyrytú ubieha štandardne a jediným spestrením je výmena šoféra za Starou Ľubovňou. 40 kilometrov zvládneme bez ujmy a po jazde si pripijeme pivečkom na oficiálny začiatok dovolenky.
