Posledného pol roka som uväznený v našej krásnej a tradične dobre fungujúcej republike mal dosť času nato, aby som počas dlhých zimných večerov popremýšľal na čo rozflákam(e) namiesto výletov peniaze. Namiesto naháňania si ega najnovšími telefónikmi a podobnými kravinami som tak oprášil ideu, ktorá mi nahlodáva môj starnúci mozog už od roku pána 2014. Impulzívne rozhodnutia mi nie sú úplne cudzie a aj keď rozhodovanie v tomto prípade zasa nešlo až tak hladko, na sklonku roka 2020 som sa (alebo teda sme, aj keď je to písané na mňa) stal majiteľom bieleho Volkswagenu T4 v jeseni svojho života.
Auto už malo základ transformácie na campervan položený, ale do mojej finálnej predstavy ešte hodný kus chýbal. Najbližšie mesiace som teda po víkendoch “úradoval” v prenajatej garáži, kde som sa – ako mi to kombinácia počasia, pandemických obmedzení vstupov do obchodu a zablokovaného Suezského prieplavu – krok za krokom približoval k pomyselnému “finálnemu” stavu. Do toho zopár návštev autoservisu a nemilých prekvapení, po ktorých auto putovalo ku klampiarovi, som bol v polovici mája viac menej hotový, aj keď v procese som si uvedomil, že s týmto človek hotový nie je nikdy.
No ale auto treba pred nejakým regulérnym výletom otestovať v reálnych podmienkach. Destinácii bez komplikácií je v dnešnej pohnutej dobe ako šafránu a tak po aplikácií všetkých potrebných osobnostných a iných obmedzujúcich filtrov padla voľba na víkendové Slovinsko – príjemná dojazdová vzdialenosť, rôznorodý terén, ktorý dobre preverí možnosti dieslového dedka a hlavne sme okrem Ľubľany poriadne nikde inde neboli.
27.5.2021
Dvadsiaty siedmy máj 2021 pripadol tento rok na štvrtok. Tento dátum nespomínam náhodou, je to totiž deň, od ktorého mal najneskôr platiť nový cestovateľský semafor, nad ktorým posledné 3 týždne sedeli popredné mozgy našej krajiny. Ako to dopadlo máme ešte všetci v čerstvej pamäti (tl;dr z 27.5. (štvrtok) sa stalo zrazu 31.5. (pondelok) a aby ľuďom dodrbali tento víkend ešte ultimátnejšie, tak nový semafor vstúpil do platnosti nie úderom polnoci, ale až o 6:00 ráno). Nič iné sa čakať nedalo a týmto drobným polienkom pod nohami sa budeme zaoberať keď to bude aktuálne. Janka prichádza z práce okolo štvrtej, najvyšší čas aby sme sa expresne pobalili. Po piatej vyrážame a samozrejme nebol by som to ja, keby som si nezabudol bundu. Tak pekne otočka, ešte šťastie, že sme neopustili mesto. Na poslednej pumpe pred hranicou ešte zadelím rakúsku diaľničnú a o pár minút po rýchlej kontrole očkovacích certifikátov poprvé v roku 2021 vstupujeme na územie iného štátu. Dnešný podvečer slúži čisto iba na presun na rakúsko-slovinské hranice, počas ktorého úspešne unikáme dažďu.
Občina (obec) Kranjska Gora má na celom svojom území zákaz spania v aute mimo vyhradených kempov, preto som ako nocľaháreň na prvú noc zvolil parkovisko vedľa opustenej reštaurácie na hranici, ktorá leží na vrchole Wurzen Pass. Na tom by v bežnom prípade nebolo nič extra zaujímavé, ale v tomto prípade si ešte dlho budem pamätať to 18% stúpanie. Hlavne s 50kW pod kapotou a 1700kg vážiacim autom. T4 alebo teda Trevor (tak som sa rozhodol po mesiacoch úvah toto auto pomenovať, uvidíme, či sa to uchytí) to na hranici svojich možností na jednotke napokon dal a okolo polnoci sme na mieste. Už len prehodiť sedenie na spanie a v príjemných 15 stupňoch zaspávame.