Minsk 2019

Deň 1 – po týždni zasa Kyjev

Do Bieloruska alebo teda aspoň do Minsku sa chystám snáď už 10 rokov. Dlhé roky ma však odrádzala ich vízová politika. Tá bola na jednu stranu veľmi podobná tej ruskej, na druhú však bieloruské víza predsalen stáli dvojnásobok a v porovnaní s Ruskom to price/value ratio išlo rýchlo dole. To všetko sa zmenilo 10. januára 2017, kedy Lukašenko dekrétom zrušil vízovú povinnosť pre 80 krajín s podmienkou, že vstupným aj výstupným bodom z krajiny bude letisko v Minsku a návštvník sa zdrží maximálne 5 dní. Počet dní odvtedy narastal až na súčasných 30, podmienka letiska však zostala. K realizácii návštevy tejto tejto krajiny, ktorá mi ako jediná z postsocialistických európskych krajín chýbala (ak nerátam Podnestersko), som sa konečne dokopal v septembri 2018, kedy ešte existovali lowcost tarify Ukraine International airlines. Zakúpil som teda spiatočku z Kyjeva na sobotu ráno – pondelok večer, k tomu separátne WIZZ z Bratislavy do Kyjeva na piatok poobede a separátnu UIA z Kyjeva do Viedne na pondelok večer. Spokojnosť trvala 5 mesiacov a potom sa to začalo rúcať. Najprv sa sobotný ranný let zmenil a podvečerný. Ok stále zostávalo na Minsk cca 48 hod, tak sa to ešte dalo akceptovať. Zmena číslo dva prišla o ďalších niekoľko mesiacov neskôr. Z pondelkového podvečerného odletu sa stal doobedný. Zmena č. 3 – sobotný podvečerný let sa mení opäť na doobedný. Zmena č.4 – sobotný doobedný let sa ruší a zostáva iba večerný s príletom do Minsku o 20:45. To už pomaly začína strácať zmysel a do toho ešte WIZZ zmení piatkový večerný let z Bratislavy do Kyjeva na dobedie, čo by si zbytočne vyžadovalo deň dovolenky. Toto sa našťastie vybaví prebookovaním na Viedeň, ale situácia s UIA je smutnejšia. Maximum čo sa mi podarí dosiahnuť je refundácia sobotného letu Kyjev – Minsk a nám už nezostáva nič iné ako dokúpiť na sobotu ráno let s Belaviou za 70€/kus. Resumé sú teda 4 separátne rezervácie na 4 lety s výslednou sumou v cene letu priamo z Viedne. Nie vždy sa zadarí.

20.9.2019

V piatok to v práci zabalíme o tretej a zo Zochovej sa odvezieme jednu zastávku pred Inchebu, kde o 20 minút neskôr prichádza náš žlutý. Fakt nerozumiem, prečo som sa vždy trepal na autobusovú stanicu, keď toto mám doslova za rohom, ale tak človek sa učí na vlastných chybách a dlhoročných omyloch.

Po slabej hodinke sme už na Schwechate. Keďže WIZZ bol v tomto štvorlístku letov najslabšie “oko reťaze” s len malou batožinou, priplatil som teda jedno priority, nech nás neobmedzuje táto maďarská rezervácia pri balení. Na letisku ešte stíhame salónik s nič moc večerou a krátko po pol siedmej naberáme kurz Kyjev.

Po dlhej dobe som dostal miesto pri okne a o pár minút sa mi naskytne parádny pohľad na Bratislavu. Až takto zhora si uvedomím ako je vlastne smiešne malá. Ale to považujem skôr za výhodu ako nejaký hendikep. Západ slnka nad oblakmi je dnes tiež exkluzívny.

Zvyšný čas si krátim sledovaním patálii žltej rodinky, z ktorého ma vytrhne neobvyklé pristávanie na Žuljany z opačnej strany, kedy nalietavame na dráhu nad rozsvieteným Kyjevom, nádhera. Lietadlo zaparkuje hneď pri pasovke, tak ani autobusy netreba, čo celý proces výrazne skráti a kontrola je tiež svižná. Zajtrajší let sme kúpili už na 5:45 ráno, tak z letiska si to nemierime len do supermarketu a na hotel.

Pôvodne som chcel vyskúšať prespať hneď cez cestu v socialistickom skanzene Hotel Žuljany (отель Жуляни), ale rozhodol som sa Janku nevláčiť po takýchto obskúrnostiach a namiesto toho sme rezervovali na poslednú chvíľu dostupný Royal Congress Hotel. Tiež veľmi zvláštne pôsobiaci hotel a prepracovať sa k izbe je hotové bludisko, až som mal pocit že tá stále sa rozvetvujúca chodba sa snáď nikdy neskončí. Ale tak izba slušná a na prespatie dobré.