Už počas relaxovania v Chorvátsku mi to nedalo a stále som sa pohrával s myšlienkou využiť FAN ID naplno. Hranice Ruska sú (minimálne pre Slovákov) zatvorené už od 16. marca 2020 a len vďaka Euru 2020 sa táto niť aspoň na krátky čas pretrhla. Samotný FAN ID umožňuje neobmedzený vstup do krajiny počas trvania šampionátu s tým, že najneskôr je možné do Ruska vstúpiť 2.7. (kedy sa hrá posledný zápas na jeho území), ale zotrvať v krajine je možné až do 12. júla. Na druhú stranu, minúť si celú dovolenku už v polovici roka tiež nie je zrovna to, po čom by som túžil, tak som nakoniec po niekoľkých dňoch dospel k tretiemu – finálnemu – variantu. 1. júla vo štvrtok po práci nočný let do Moskvy, postokovať na letisku a ráno odlet do Krasnodaru. Tu stráviť celý piatok a v sobotu ráno presun do Soči a v pondelok pekne domov. Železo treba kuť kým je horúce a sám som zvedavý, kedy sa do Rasije budem mať možnosť opäť vrátiť.
1.7.2021
Do práce som sa vypravil už zbalený s tým, že poobede ešte drbnem na Kuchajde kofolku s autistami a potom sa pekne autom vyberiem na letisko. Nebol by som to však ja, keby som niečo nezabudol a keďže som stará škola, pekne sa domov vrátim po vytlačený covid pass. Človek nikdy nevie, kedy ho mobil alebo aplikácia zradí a potom mi ešte niekde v Moskve nebodaj ostanú oči pre plač. Poistený papierikom sa plynule presúvam na Schwechat a auto nechávam na C parkingu stlačeným cenou dole s Mazur kupónom. V McD zadelím dva cheeseburgre a ľudoprázdnym terminálom prejdem na kontrolu, kde tiež nikoho niet.
Tu mi ako retardovi vysvetlia, že nožíky si na palubu naozaj vziať nemôžem, niekto ich totiž v Chorvátsku strčil do kozmetickej tašky a zabudol vybrať, že Janka. Trápna chvíľka našťastie nemá dlhé trvanie a túto duševnú ujmu idem zahnať do duty free kúpou malého Jagera a coly, nech mám aspoň nejakú zábavu na oboch letiskách. S výhľadom na letiskovú plochu a uškriekaným deckom po mojej pravici kopnem do oboch nôh a pomaly už aj začína boarding.
Rýchla kontrola PCR testu a onedlho sedím v lietadle rakúskeho národného dopravcu a nevyhnem sa porovnávaniu s Aeroflotom. Seat pitch tragický, letušky v preddôchodkovom veku a hlavne nulový servis. Pidičokoládka pred pristátím to tiež nezachráni.
