Veľkú noc som osobne nikdy veľmi neprežíval a na význame pre mňa získala až vstupom do pracovného života, kedy sa stala synonymom garantovaného štvordňového voľna. Tento sakrálny benefit som dlhé roky využíval s patričným nadšením, ale postupom rokov, kedy som získal až 10 dní voľna navyše (5 po dovŕšení veku 33 rokov a 5 za službu štátu), som sa pristihol, že nie vždy sa mi niekam ísť chcelo. Teraz v apríli však kolesá osudu do seba zapadli takým spôsobom, že sa mi ísť chcelo a keďže kresťanská aj pravoslávna Veľká noc sa tento rok výnimočne synchronizovali, čo efektívne zdvihlo ceny leteniek na všetky svetové strany, nezostávalo mi nič iné, ako ísť autom. Pre inšpiráciu nebolo potrebné chodiť ďaleko, Antonov road trip na už nebohom (nech je mu zem ľahká) fialovom vysávači som mal uložený hlboko v kortexe a táto spomienka sa na svetlo sveta predrala v ideálnu chvíľu. Destináciu by som mal, približný itinerár tiež, zostávalo už iba rozhodnúť sa, ktoré auto vezmem na projížďku. Nakoniec stavím na istotu a na výlet ma doprovodí môj služobne najstarší, ale vekový najmladší verný pobočník nenápadnej šedej farby z krajiny vychádzajúceho slnka.
17.4.2025
Štvrtkový poobedný presun skrz Maďarsko je nakoniec výnimočne bezbolestný. Od Budapešti pomaly začínam cez BorderWatcher priebežne sledovať stav na hraniciach, ale Horgoš vyzerá pomaly až ospalo, tak nemá zmysel schádzať z diaľnice. Hranica je nakoniec otázkou 15 minút a ja po dlhých troch rokoch opäť vstupujem na srbskú pôdu.
Hlavným cieľom dnešného dňa bolo dôjsť do Srbska, čo som úspešne absolvoval a keďže mám krútenia volantom na dnes už dosť, hneď to stáčam do prvej dediny Palić, kde sa dá vyberať z desiatky ubytovaní. Mne do oka padnú Sobe Ava, ktoré cestou rezervujem a hneď ako dorazím, už ma čaká vysmiaty majiteľ a odovzáda mi kľúče od priestorovo predimenzovanej izby.