V rámci utužovania vzťahov na pracovisku, kde koniec koncov trávim žiaľbohu väčšinu svojho bdelého času v týždni, padlo spoločné rozhodnutie pre tentokrát obísť tradičné aktivity ako posedenie pri (ne)alkoholických nápojoch, escape roomy, prípadne nejaké obdobné semišportové aktivity a spoločne nazrieť za hranice všedného a tuzemského. Jednoducho povedané, vybrať sa spoločný čas stráviť nejakým eurovíkendom. Destinácia sa kryštalizovala pomerne dlho. Ono nájsť prienik vo voľnom víkende štyroch dospelých ľudí je ťažšie, ako sa na prvé počutie môže zdať. Z niekoľkých finalistov sa nakoniec do najužšieho výberu dostalo sicílske Palermo a poľská Varšava a demokratickým hlasovaním sa rozhodlo, že lietadlom zamierime na juh.
9.4.2026
Ponuka hlavného jedla v bratislavskom salóniku ma neprestáva udivovať.
Odlet s hodinovou sekerou je síce nepríjemný, ale letisko v Palerme je našťastie s mestom dobre spojené, či už autobusmi alebo priamo vlakovou linkou.
O slabú polholdoinku neskôr už vystupujeme na stanici Notarbartolo, odkiaľ je to na ubytko rezkým krokom približne 10 minút. Na cestu nám posvieti Farský kostol San Francesco di Sales, ktorý stavali od roku 1963 až do roku 1979. Potom čakal ďalších 18 na vysvätenie.
Vo štvrtok večer to mimo centra veľmi nežije.
Nájsť ubytovanie pre štyroch dospelých s podmienkou vlastnej izby pre každého a zároveň neokúsiť pachuť finančného krachu je síce možné, ale s kompromismi. Mojou vlastnou izbou je teda obývačka.
Čo však nie je problém, keďže je tu ešte aj jedáleň, čo znamená, že obývačka nemusí a ani neplní spoločenskú funkciu. Dobrú noc.