Tohtoročnú Veľkú noc sme sa v rámci cestovania rozhodli vypustiť a stráviť ju v pokoji a bez naháňania sa v mieste bydliska. Mne to však nedalo a vymyslel som si aspoň taký krátky výlet o víkend skôr dodávkou, ktorú by po dlhšom čase tiež bolo vhodné trochu prevetrať. Akčný rádius tohto takmer dva a pol tony vážiaceho vozidla s unavenými 67 koňmi pod kapotou nie je zrovna široký, tak voľba padla na Maďarsko, ktoré je doslova “za rohom”.
22.3.2024
Győr nie je zrovna destináciou, kam by obyvatelia nášho hlavného mesta húfne vyrážali a je to trochu škoda. Toto príjemné mesto vzdialené len hodinu od Bratislavy ponúka kompaktné centrum a veľmi príjemné ceny. Ja namiesto nenávidenej M1 radšej volím moju obľúbenú cestu č. 1421 po pravom brehu Dunaja až do Gabčíkova. Tá je po väčšinu času rovná ako pravítko a prázdna ako moja peňaženka týždeň pred výplatou. Aj vďaka tomu parkujem pod monumentálnou budovou radnice už o štvrť na sedem.
Útočisko mi na dnešnú noc poskytne Danubius Hotel Rába, ktorý paradoxne k svojej polohe na okraji starého mesta ponúkol najlepšiu cenu a ako bonus mám cez cestu parkovanie zdarma od piatka 18:00 až do soboty 8:00. A to sa oplatí. Veci hodím na izbu, dám rýchlu sprchu a vyrážam sa prejsť.
V Győri som sa už na chvíľu zastavil na ceste domov v rámci výletu, kde som otestoval letisko v Hevíze, ale to bola fakt veľmi rýchla návšteva. Tentokrát tomu vlastne nebude veľmi inak, nejaký exaktný plán vôbec nemám. Jednoducho sa len chcem prejsť po centre a niekde sa dobre najesť. Takto v piatok večer to tu celkom žije, ulice sú plné a dojem je úplne iný, ako keď som sa tu naposledy prechádzal v nedeľu večer, kedy tu takmer nikoho nebolo.
Po hodine brouzdania ulicami mi už ale naozaj vyhladlo, tak na mape rýchlo identifikujem domácu kuchyňu a onedlho sa usádzam v príjemnej reštaurácii Matróz.
Masívnu porciu ryby spláchnem smiešne lacným vínom a z reštiky sa vygúľam niečo po deviatej. V rámci zdravotnej prechádzky sa ešte prejdem k mostu Lajosa Kossutha od ktorého to stočím naspäť smerom na hotel.
Bočnými ľudoprázdnymi ulicami sa postupne prepracujem až k vizuálne podmanivej koncertnej a konferenčnej budove Richtera Jánosa a popod nasvietenú radnicu sa vraciam na izbu.
