Rusko 2021

Deň 1 – po dvoch rokoch do Moskvy

Cestovanie do pre mňa “poriadnych” destinácii som kvôli pomýleným gastrochúťkam najľudnatejšej krajiny sveta nezažil už od februárového Kyjeva v roku 2020, teda dlhých 16 mesiacov. S posunutým Eurom 2020 sa však naskytla jedinečná príležitosť navštíviť Rusko bez víz a dokonca sa po ňom voľne pohybovať ako za starých dobrých čias. A na takéto niečo sa predsa nedá povedať nie. Aby sa snívanie premenilo na realitu bolo potrebné zaregistrovať sa a získať tzv. FAN ID. Na získanie FAN ID bolo zase potrebné kúpiť si lístok aspoň na jeden zápas, čo v mojom prípade vyriešilo susedské derby Slovensko – Poľsko. S Mirom sme nezaváhali ani na moment, ono totiž počet lístkov bol obmedzený a v tomto prípade išlo nie zrovna o minúty, ale o hodiny určite (o tom som sa neskôr presvedčil, keď som chcel dokúpiť aj pre Janku). Ja ľahší o 50€ a Miro o 100€ (lebo jeden zápas nestačí) sme tak mohli pristúpiť k bodu 2 – registrácií. Riskovať doručenie FAN ID poštou 3 týždne pred odchodom nám zrovna neprišlo ako najlepší nápad, tak sme si radšej zvolili vyzdvihnutie v Rusku. Body 3 a 4, teda zakúpenie leteniek a zbúchanie nejakého aspoň trochu rozumného itinerára prebiehali v zrýchlenom režime, na nejaké super plánovanie nebol čas ani vôľa a tak sme väčšinu nechali na improvizáciu. Poslednými nutnými bodmi, ktoré bolo potrebné na pomyselnom checkliste splniť bola ešte rezervácia ubytovania a automobilov, čoho som sa zhostil ja. A kam teda vlastne ideme? Na úvod deň v Moskve, presun do Petrohradu na futbal a odtiaľ odlet do Archangeľsku. Ale keďže Mirovi je futbal prednejší ako ďalšie ruské depresívne reálie, vracia sa naspäť do Petrohradu na druhý zápas, zatiaľ čo ja pokračujem do Murmansku, kde si vyzdvihnem druhú mašinu a zavítam do mesta Nikeľ, ďalšieho z mojich dlhoročných (a doteraz nesplnených) cieľov. Dva dni pred odletom ešte vybavíme povinný PCR test a keď nám na druhý deň ráno pípnu SMSky s negatívnym výsledkom je jasné, že aj poslednú prekážku sme úspešne zdolali a konečne sa môžeme v pokoji pobaliť a prepnúť na dovolenkový mód.

 

12.6.2021

7 hodín pred odletom som zbalený. 5 hodín pred odletom ma Miro vyzdvihuje pred barákom a ja sa na najbližších 9 dní lúčim s Jankou. 4 a pol hodiny pred odletom nás pohraničník nerakúskeho vzhľadu víta “ahoj” a po rýchlej kontrole občianskych sa lúči “dovidenia”. 4 hodiny pred odletom zisťujem, že som doma zabudol kreditku, zato som si ale nezabudol preukaz do knižnice. Našťastie existuje Google Pay a v Rusku sa dá kartou zaplatiť aj na staničnom hajzli.

pohľad, ktorý sa mi viac ako pol roka nenaskytol

3 hodiny pred odletom vchádzame na terminál po tom, ako sme auto odstavili na plnom C parkingu. Terminál paradoxne zíva prázdnotou. Miro má online checkin, ja som išiel na istotu a namiesto predajcu som si letenky kúpil priamo u Aeroflotu a ten ma na online checkin pekne vyfakoval. Nemá zmysel aby sme tu obaja stepovali, Miro sa odpraví do salónika a ja sa modlím, aby checkin otvorili skôr ako 2 hodiny pred odletom. O pár minút ma ruch pred prepážkami uistí v tom, že moje prosby boli vypočuté a staviam sa do radu. Nikolaj mi ešte počas čakania skontroluje FAN ID a tým nemyslím iba vizuálne, ale moje registračné číslo zadáva od systému a po chvíľke napätia dostávam “green light”. Na kontrole nikto a o pár minút už v salóniku pripíjame Courvoisierom VSOP nech všetko dobre dopadne.

Juhoázijská obsluha evidentne vyšla z cviku, z fľašky sme naliali posledné dva poháriky a už sa ju nikto neunúval vymeniť. Z koňaku sme tak boli nútení prejsť na whiskey. Krátka poznámka – keď sme z Jamesona prešli na Johnnie Walker bolo to ako napiť sa mydlovej vody. Z Duty free sa nám do batoha zatúlala ešte jedna pol litrová Metaxa na večer a potom už hajde na gate. Pokým ja som prešiel easy peasy, Mira vykoľajila pracovníčka už na úvod otázkou “What are you doing here?” No neviem, asi sa prišiel cez voľný víkend poprechádzať ku gejtom. Potom ešte trapošila s papiermi ale nakoniec to dobre dopadlo a onedlho sme už sedeli v lietadle. Mimochodom, tu na gejte to bolo prvý a posledný krát, kedy od nás niekto chcel vidieť PCR test. Let nemá konca, opäť som si po dlhšej dobe spomenul, že mňa tie lety ani letiská nikdy nebavili a vždy to bolo skôr také nutné zlo. Fakt, že jeden z 10 letov je pohodlný, inak sa tam len krútim ako väčšina ľudí u zubára a neviem sa dočkať, kedy budem konečne v cieli. Po troch dieloch Muldera a Scullyovej konečne pristávame a namiesto rukáva to parkujeme dakde v poli. Lety z takých podradných destinácií ako Viedeň snáď nebudú parkovať priamo na termináli.

Autobusom sa vezieme solídnych 10 minút okolo celého letiska, kým sme konečne vypľutí pred budovou a môžeme sa zaradiť do radu na pasovke. Tu to tiež nejde zrovna rýchlo, ale keď sa konečne dostaneme k okienku, tak už pohoda. PCR nikoho nezaujíma, rovnako ako vstupný formulár, ktorý rozdávali v lietadle. MTS stánok je podľa očakávaní po polnoci dávno zatvorený, tak nákup SIM kariet nechávame na zajtra. Na prvú noc som bookol Mini Hotel Russian Sky Sheremetyevo, to je tu v istom zmysle taký jednooký medzi slepými, cenou teda určite. 20€ za noc za izbu priamo na letisku sa nedalo odmietnuť, hlavne keď je to iba na prespatie. Fast forward a o 15 minút neskôr blúdime popod viadukty. Prípravu som hanebne zanedbal, internety nemáme a ruská láska k plotom všade nám trochu skomplikujú cestu na toto diskontné ubytovanie. Všetko má však dobrý koniec, nakoniec nájdeme ten správny smer a popri sociálnej pracovníčke, ktorú sme práve vyrušili pri biznise a nonstop umyvárke prichádzame na recepciu.

Tu pre zmenu nikto nie je, tak tu chvíľu bezradne stojíme, ale aspoň si mám čas opísať heslo na wifi. Onedlho pribehne dievčina a bezproblémovo nás na FAN ID ubytuje. Izba sparťanská, WC a sprcha na chodbe, ale za tie prachy sa nie je na čo sťažovať. Pred spaním ešte treba nahrubo dohodnúť zajtrajší plán, k tomu je ideálny ten grécky špiritus zo Schwechatu.