Slavutyč & Kyjev 2019

Deň 1 – opäť do Kyjeva

Po jednom víkende strávenom doma nastal opäť čas vyraziť na výlet. Piata návšteva Kyjeva len v tomto roku ho tak definitívne zaraďuje na čelo pomyselného rebríčka mojich najčastejších zahraničných destinácii. Len by to teda chcelo už vymyslieť niečo mimo mesta. Černobyl mám našťastie za sebou ešte pred ošiaľom, ktorý vypukol po odvysielaní rovnomenného seriálu. V súvislosti s ním mi však do oka padlo mestečko Slavutyč na druhej strane Dnepra, ktoré bolo kompletne vybudované na “zelenej lúke” práve pre personál z Černobyľskej jadrovej elektrárne.

13.9.2019

V piatok odchádzam z práce v najskorší možný termín, 135 minút pred odletom. Od letiska ma delí iba 9 kilometrov, ale v predvíkendovom exoduse polovice mesta ani toto nie je čas, pri ktorom si môžem byť istý, že dorazím na čas. Kým včera o rovnakom čase sa Uber či Bolt pohybovali okolo 6-7€ za túto trasu, dnes je to zrazu veľmi “sympatických” 16€. Uber pre istotu hlási, že nie sú voľné autá. Ljux. Zo Zochovej teda beriem prvý autobus, ktorý ma priblíži k cieľu. Z 94ky vyskočím pri Blumentáli a hneď nasadnem na prichádzajúcu deviatku smer Trnavské mýto. Ešte z električky sa mi podarí privolať Uber, ktorý by mal doraziť o 5 minút. O 20 minút neskôr len nasadám a najväčším zápcham sa vyhýbame cez Kukučínovu a poza Kuchajdu. Týchto epických 9 kilometrov teda prekonávam za 65 minút. Radosť žiť v tomto meste občas. V salóniku tak stíham pri najlepšej vôli jeden pohár vína a dovidenia. Tradície treba ctiť.

Na let som zabudol pripraviť, tak mi tá hodina a pol bez simpsonovcov trvá celú večnosť, ale v zdraví prežijem a pri západe slnka dosadáme na Žuljanoch, ktoré sa po rekonštrukcii dráhy opäť otvorili len predvčerom. Na pasovke ma pobaví zájazd dám v rokoch, ktoré zamierili do Černobylu a onedlho už nasadám do Lanosa smer Hotel MIR.

pre “východných” pasažierov ako stvorené

Na recepcii ma potešia nefunkčným terminálom a pošlú do bankomatu. Za rohom je bohužiaľ len ten od PrivatBanky, ktorý si nahadzuje nie veľmi príjemný poplatok za výber. Ešte si aj musím vystáť rad a potom na retarda stačím namiesto angličtiny ukrajinčinu. Rad za mnou mi nie je príjemný, navyše niektorým ľuďom osobná zóna veľa nehovorí, tak nechcem šaškovať a znova vkladať kartu a začínať od začiatku. Potom ešte aj omylom stlačím konverziu na eurá , no celé zle. Na izbu len hodím veci a idem sa najesť do Sushiye o 200 metrov ďalej. Po ramene a ôsmich maki s tuniakom sa ešte zastavím kúpiť ikry a chlieb na raňajky.