Niš & Skopje 2018

Deň 1 – Niš

Na Veľkú noc sme posledné roky bývali vždy vyblokovaní, takže keď sa tento rok naskytla príležitosť niekam vypadnúť, hneď som po nej skočil. Linka z Bratislavy do Nišu funguje už nejaký ten piatok, bohužiaľ odlet 14:10 nám pracujúcim príliš nepraje, tak som to stále odkladal na “vhodnejšiu” príležitosť. No a kedy to bude jednoduchšie ako na Veľký piatok?

30.3.2018

Na obed parkujeme už pri niekoľkokrát otestovanom Kozmose a onedlho si to po krátkej jazde 61tkou namierime do Delie. Po občerstvení rovno na kontrolu, kde je rada opäť dlhšia ako by sa mi páčilo. Štyri odlety v priebehu 40 minút robia svoje. Ja prechádzam štandardne bez problémov ale Janka opäť na stery. Po pasovke rovno k tete do stánku a o chvíľu si už skracujem čas do odletu chladeným bažantom.

Po dlhej dobe odlietam viac menej na čas. Let má ideálnu dĺžku ľahko cez hodinu a pred pol štvrtou už dosadáme na letisku Konštantína Veľkého, kde nás víta prudké slnko a veľmi teplo. Čakanie na pasovú kontrolu si spríjemňujeme potením sa v “skleníku”, t.j. v prístavbe k budove letiska. Ešte vybrať peniaze z bankomatu a hneď si to namierime na autobusovú zastávku pred letiskom.

Jeden autobus už medzičasom odišiel a ako tak čakáme na ďalší príde taxikár, či nechceme hodiť do mesta za 300 denárov. Nie je príliš nad čím váhať a o pár minút už fičíme v starom Space Stari smerom na Main Street Apartments hneď vedľa pešej zóny. Domácemu som medzitým poslal sms, tak nás už čaká pred vchodom. Po vystúpení sa síce chvíľu hľadáme, nakoľko si myslel, že prídeme autobusom a čakal nás na zastávke, ale všetko dobre dopadne.

Ukáže nám čo je kde, odovzdá kľúče a odchádza kade ľahšie. My zhodíme veci a chvíľu sa pomotáme po apartmáne. Onedlho sa už vyberáme do ulíc.

Po pár metroch už prichádzame na začiatok pešej zóny kde je solídne rušno. Teplé počasie vyhnalo do ulíc kopu ľudí a chvíľu sa obávam, či bude na nejakej terase vôbec voľné miesto. Nakoniec sa usádzame v jednej približne v strede, ale prekvapí ma príliš rýchly čašník a neviem ani prečo som mu povedal že chceme Late macchiato. Tak o pár minút prichádza s touto “kávou” 🙁 Tak mi treba keď rozprávam rýchlejšie ako premýšľam.

Po tejto (ne)vzpruhe pokračujeme na námestie Kralja Milana, odkiaľ je už na dohľad Niška tvrđava, jedna za najlepšie zachovaných pevností na Balkáne. Táto pôvodom turecká pevnosť z 18. storočia bola postavená na základoch starorímskeho a byzantského opevnenia a už od 40tych rokov je zákonom chránená ako významná kultúrna pamiatka. Vybehneme na hradby a otvorí sa nám pekný výhľad na rieku Nišava a námestie.

Svetla už pomaly ubúda, tak sa ešte prejdeme po pevnosti k starým rímskym náhrobkom. Medzitým nám už celkom solídne vyhladlo, tak sa vyberáme nájsť miesto, kde sa navečeriame. Ako prichádzame na Kazandžijsko sokače, kde je najviac barov na meter štvorcový, tak sa obloha krásne sfarbí do fialovo ružova. Ružovo to ale nevyzerá s našim jedením, lebo reštaurácia Stara Srbija, na ktorú som sa spoliehal sa pripravuje na nejakú súkromnú akciu.

Plán B je teda reštaurácia Pleasure, ktorú mi odporučil kamoš, kde sa usádzame o nejakých 20 minút neskôr. Kým nám donesú hlavné jedlo, tak stíhame predjedlo a každý po pohári ružového. Onedlho už na stole pristáva čevapi a Janke výborne dochutený filet so zeleninou. Po jedle sa ešte zasedíme nad zopár pohárikmi vína. Späť na apartmáne sme na dôchodcov pred jedenástou.