Rusko 2018

Deň 1 – na Moskvu

Rovnako ako vlani, aj tento rok bol marec mesiacom kedy sa rozhodovalo o našej tohtoročnej letnej dovolenke, a rovnako ako vlani padla voľba opäť na Rusko. Namiesto chladného severu sme sa však rozhodli cieliť presne opačne. Vzhľadom nato, že som do výletu chcel zakomponovať aj našu ruskú známu Nadeždu (a tým pádom to pre tentokrát pojať mierne inak ako sme doteraz mali vo zvyku), ktorá sa v danej oblasti bude vyskytovať iba v určitom dátumovom okne, museli ísť mokré sny o “levných letenkách” bokom. Z dovolenky bolo potrebné vytlačiť maximum, takže Pobeda so svojimi štvrtkovými a sobotnými rotáciami vypadla z hry a zostal už iba Aeroflot z Viedne. K tomu sa dokúpil ešte jeden vnútroštátny prelet s Utairom a už zostávalo iba vybaviť víza, na ktoré sme opäť využili návštevu ambasády a vyhli sa tak vyhadzovaniu peňazí von oknom v ruskom vízovom centre.

 

27.7.2018

Do práce prichádzame už pobalení. Autobus máme zakúpený z Bottovej na 16:00, čiže všetko by sa malo stíhať s prehľadom a gráciou. To by som však samozrejme nemohol opäť raz niečo zabudnúť – tentokrát medzinárodný vodičský preukaz. Z pohodlného presunu sa tak stáva nervózny odchod k autu, otočka domov a rýchlo na stanicu. Našťastie sú cez prázdniny cesty priepustné a ja tak prichádzam na Bottovu už o 15:30, kde sa stretávam s Jankou. Radosť mi mierne pokazí, že ešte som ani len neopustil Bratislavu a moje biele tričko som si už stihol niekde zašpiniť.

Slovak Lines sa pochváli 5 minútovým meškaním a pred piatou sme už na Schwechate. Jankinu večeru vybavíme v McDonalde a potom si dáme na hodinu rozchod, aby som sa ja medzičasom občerstvil v salóniku a odštartoval dovolenku, tak ako sa patrí, čiže s proseccom v ruke. Rad na boardingu vyzerá byť nekonečný, ale našťastie ide celkom rýchlo a onedlho už vzlietame smer Moskva. Na dvojhodinovom a pre mňa jubilejnom 100. lete dostanem od Aeroflotu aspoň sendvič a kávu a na Šeremetyeve pristávame o 10 minút skôr.

Pasová kontrola opäť expresná a onedlho už vyberám v príletovej hale z bankomatu prvé ruble. Chcel som aj zakúpiť SIM karty, ale je tu jeden stánok v ktorom nikto nie je, tak to nechávam na zajtra. Z wifi volám Uber a po pár minútach už volá Igor, že stojí na parkovacom mieste č. 31.

Do Magasu nám to letí ráno o 9:40 z Vnukova, ktoré je na opačnej strane Moskvy, 60 kilometrov odtiaľto. Pôvodne sme chceli opäť využiť služby Hostela Vnukovo, kde sme boli minulý rok, ale recepcia do 23:00 nám spravila škrt cez rozpočet a preto som zvolil alternatívu vo forme Mini hotel tranzit Vnukovo, ktorý síce nie je exkluzívne hneď pri letisku, ale 2 kilometrová prechádzka nikomu neublíži. S kvapkami dažďa na čelnom skle opúšťame Šeremetyevo a onedlho nás pri nájazde na cestu M-11 prekvapí kolóna. O polnoci.

Našťastie to nemá dlhé trvanie a onedlho si to už šinieme po moskovskom diaľničnom okruhu. Po cca pol hodine jazdy sa Igor začne nebezpečne približovať k dodávke vo vedľajšom pruhu a v poslednej chvíli to strhne, to už šípim, že je niečo zle. Keď sa o pár minút kontrolne pozriem vľavo, tak ho evidentne chytá mikrospánok a hneď mu buchnem päšťou do stehna nech nespí. A to nás ešte čaká 20 kilometrov. Igorko to s pootvoreným oknom našťastie doklepe až k hotelu a my sme radi, že žijeme. Vchod do ubytka, ktorý vlastne tvorí bývalý byt je veľmi nenápadný a označený iba malou ceduľkou, dôležité však je, že sme ho našli. Vybavenie tá najlacnejšia IKEA, proti čomu samozrejme nič nemám, ale uteráky by v prípade hotela, ktorý mieri na tranzitujúcich cestujúcich, mali byť samozrejmosťou.