Mallorca 2019

Deň 1 – malý okruh západnou časťou ostrova

Po prvom pracovnom týždni v novom roku už bolo potrebné trochu si oddýchnuť. Na Mallorce bol v roku 2018 pomaly každý, len my nie. A keďže nás to v sezóne obišlo, rozhodli sme sa to napraviť v čase, keď tam žiadny hekeri bez mapy nehrozia – v januári.

12.1.2019

V sobotu o ôsmej ráno dávame v Karlovke stretko so sestrou a Vladom a do Viedne vyrážame premiérovo autom. Doprava v Hainburgu prekvapivo hustá, postupne však redne. Cestu nám spríjemňujú nefungujúce ostrekovače na novom Rapide a sestrin lifehack ako sa s touto situáciou vysporiadať.

O deviatej už prichádzame na Mazur parking, ktorého výhodou je, že pri rezervácii netreba zadávať EČV. Menej komfortné už sú intervaly shuttle busu a hlavne jeho trasa.

Na 2 kilometre vzdialený terminál to trvá akademickú štvrťhodinku. Po kontrole sa ja už tradične oddelím do salónika, kde sa konečne naraňajkujem a ku káve si doprajem aj jemne koňačiku. Predsalen, šoférovať budem až o 4 hodiny. Reunion dávame až na gejte a do lietadla ideme medzi poslednými.

Dvojhodinový let pocitovo opäť nekonečný. Vždy, keď sa v lietadle snažím zaspať, má to presne opačný efekt. Pristávame o 9 rovnobežiek južnejšie na letisku v Palma de Mallorca, ktoré minimálne zvonku vyzerá ako v polčase rozpadu. Aj keď rozumiem, že v lete je asi jednoduchšie chladiť betónovú stavbu ako generický sklenený terminál.

Po 10 minútach chôdze konečne prichádzame k prepážkam požičovní a ako naschvál, práve pri AVISe je najdlhší rad. Po 15 minútach sa konečne dostávam k pultu a po podpise dostávam kľúče od takmer nového Leona. V Španielsku jedine na “španielskom” aute. Pri štyroch ľuďoch je požičanie auta dokonca aj na jeden deň vrátane všetkých poistiek o 14€ lacnejšie ako MHD do centra a naspäť. Obzrieme auto, pre istotu nafotím poškodenia a do navigácie zadávam náš prvý dnešný cieľ, ktorým je dedina Valldemossa. Keďže si plánujeme spraviť okruh po západnej časti ostrova, ktorá je relatívne malá, do Valldemossy prichádzame už po necelej pol hodine jazdy. Auto nechávame na parkovisku a pokračujeme peši.

Vonku je ešte relatívne chladno, uličky prázdne a až na pár kaviarní v centre všetko pozatvárané. Prejdeme si teda centrum, kde sem tam narazíme aj na iných turistov. Postupne sa začne aj objavovať slnko.

Na konci dediny prichádzame na peknú vyhliadku, odkiaľ je okrem iného vidieť aj kláštor z 13. storočia, kde strávil poľský skladateľ Fryderyk Chopin zimu 1838-39.

Vraciame sa do centra, kde sa na terase posilníme kávou a croissantom. Autom pokračujeme do nasledujúcej ešte ospalejšej dediny San Ferrandell, kde to stočím k malej nenápadnej vyhliadke na Baleárske more.

Nasledujúcich 24 kilometrov smerom na Estellencs nasleduje krásna scénická pobrežná jazda. Jedinou nevýhodou, je že tu nie je absolútne žiadny priestor kde zastaviť auto. Táto možnosť sa naskytne až na Mirador de Ricardo Roca, kde je pekná vyhliadka na pobrežie. Len škoda, že tá reštaurácia hneď vedľa, na takomto exkluzívnom mieste, nefunguje. Podľa tripadvisor to vyzerá, že naposledy niekoho hostila ešte v roku 2012.

Nasadáme do auta, a keďže pomaly sa blíži čas západu slnka, vyberieme sa už ubytovať sa. Na posledné slnečné lúče to ešte stočím pred mestom do posh prístavu. Tu si dáme prechádzku popri drahých jachtách a plachetniciach, až pokým nás nevyženie pološero.

O 20 minút neskôr už parkujem pri Hoteli Amic Horizonte na západnom konci mesta. Cenová hladina ubytovania je tu celkovo položená vyššie a výnimku netvorí ani taká mimosezóna akou je január. 50€ za izbu v januári a 6 kilometrov od centra je teda jedna z tých najekonomickejších volieb. Pokiaľ samozrejme nechceme bývať v hosteli. Čo nechceme 🙂

Izby dostávame mimo hlavnej budovy pod bazénom. Vlhkosť je teda cítiť. Aspoň, že máme okno. Zhodíme veci a ideme pozrieť na terasu, z ktorej je výhľad naozaj luxusný.

To sa už začínajú ozývať žalúdky. Peši sa vyberieme smerom do centra a ja sa zatiaľ snažím nájsť reštauráciu, kde by sme si mohli dať Paellu. Jednu sa mi aj podarí nájsť a ani nie ďaleko. Otvárajú však až o pol ôsmej. Medzičas využijeme na prechádzku po meste až do mariny. Krátko po pol sa už presúvame do reštaurácie. Biele obrusy, čašníci v bielych košeliach a fľaša vína na stole neveštia žiadne ekonomické hodovanie. V zatemnení mysle som pri hľadaní nejak odignoroval cenový aspekt, tak sme skončili s paellou za 84€. Na druhú stranu servis bol ukážkový a jedlo aj s vínom výborné. Veď treba si občas dopriať.

Cestou naspäť na hotel sa ešte zastavíme v potravinách a večer zakončíme popíjaním vína na terase hotela.