Rumunsko 2017

Deň 1 – Kluž

Už dlhšie sme neboli pri mori a zároveň si to žiadalo nejaký “oddychovejší” výlet. Kluž, kam sa dá z Bratislavy dostať za pár korún, sa ukázal ako celkom dobrý východiskový bod k rumunskému pobrežiu Čierneho mora. Pôvodne sa tento výlet mal odohrávať o pár dní neskôr, od piatka do pondelka. Ale ako som už spomínal v cestopise z Maroka, jedného pekného dňa Wizz pomenil letové dni a bolo po pláne. Posunulo sa nám to na streda – nedeľa, kde bolo potrebné minúť ďalší deň dovolenky. Októbrový kúpený Kluž teda išiel na refundáciu a kúpený prípoj do Bukurešti cez Blueair sa necháva prepadnúť. Našťastie sa mi podarilo nájsť rozumný nový prípoj v kombinácii Blueair a Tarom a ešte to aj trochu zrumbovať.

5.7.2017

Na odlet o ôsmej nám stačí vstať tak ako do práce, čiže žiadne mučenie s budíkom o 5:00 ako v prípade Londýna. Pred siedmou parkujem na overenom mieste pred Kozmosom, zlhtneme raňajky v podobe pečiva z Lidlu a už aj prichádza 61tka. Na letisku až na poddimenzované smetné koše pred kontrolou ide všetko hladko, hodinový let ubehne ako nič a už aj pristávame v Kluži. Lietadlo odparkujú celkom ďaleko od terminálu, tak tu tie autobusy narozdiel od Bratislavy aspoň majú nejaký zmysel. Na batožinu nám čakať netreba, keďže žiadnu nemáme a o pár minút už pred letiskom na zastávke trolejbusov kupujem od tety dva spiatočné lístky.

Trolejbusom číslo 5 sa postupne popod paneláky prepracovávame do centra mesta. Vystupujeme však až na konečnej, ktorou je hlavná stanica, kde máme v pláne dať si ruksak do úschovne, nech ho nemusíme do večerného letu vláčiť so sebou. Pred stanicou nás privítajú lokálne existencie, niektorí už od doobedných hodín chytajú na lavičke bronz. Úschovňu sa nám podarí nájsť na prvom nástupišti a tete odovzdávame výmenou za pár Lei ruksak.

Takto naľahko sa môžeme vydať do mesta, pred nami je 6 hodín čistého času, tak aspoň centrum pobehať. Zo stanice si to namierime po hlavnej ulici Strada Horea, ktorá nás dovedie až pod park Cetauia. Odtiaľ by mal byť pekný výhľad na mesto, tak sa treba presvedčiť. V parku takmer nikto nie je a to ani v posh kaviarni pri vyhliadke. Sem tam sa tu mihne nejaký turista alebo niektorá z miestnych dôchodkýň. V tieni lavičky pod krížom si na chvíľu skryjeme pod spaľujúcim slnkom a popozeráme sa na mesto.

Z parku zbehneme dole, prekročíme rieku Someșul Mic. Chcelo by to už kávu a našťastie o pár metrov ďalej natrafíme na sympatickú kaviareň Moonshine skrytú vo dvore. Hneď objednávame dve kávičky a Janke nanútim aj “Limonadu Dementa” 😀 Z toho sa vykľuje klasická limonáda s mätou, ale v tomto teple osviežujúca.

Odtiaľto je to na námestie Piata Unirii doslova pár metrov. Tomu dominuje obrovský rímskokatolícky kostol Sv. Michala. Začína sa nejak zaťahovať, tak kostol ani fotiť nebudem a spravíme si také malé kolečko bočnými ulicami s tým, že sa potom vrátime na námestie a snáď aj slnko vyjde.

O pár ulíc narazíme na reštauráciu, kde majú nejaké denné menu, všetko ale v rumunčine. Až vnútri teda odhalím bizarné kombinácie ako hrášok na smotane alebo čo to je a k tomu vyprážaný syr a podobne. Všetko ale treba vyskúšať, navyše je tu milá obsluha. Z pív v ponuke 0 rumunských, tak sa musíme uspokojiť s exportným Staropramenom.

 

Po obede sa objavujeme znova na námestí, už aj kostol je pekne nasvietený. Pred ním je masívny pamätník uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý sa tu narodil. Opäť sa strácame v uličkách vedľa námestia, tentokrát ale na opačnej strane. Dostávame sa až k budove národného divadla, oproti ktorej je menší park s fontánou s pravoslávnou katedrálou Adormirea Maicii Domnului. Inou ulicou sa vraciame na námestie, kde si nemôžeme nedať legendárnu “kopečkovou za 3 RON”.

To už sú 4 preč, tak sa pomaly zberáme smerom na stanicu. Pozrieme si kompaktnú pešiu zónu a v potravinách uhasíme smäd zakúpením radlera.

O niekoľko minút sme už na stanici. Vyzdvihneme ruksak a popozeráme ešte chvíľu vlaky. Trolejbusom sa v poobednej špičke odvezieme na letisko.

Čas do odletu si skrátime ešte jedným pivečkom a onedlho už začína boarding. Stáť v rade sa nám nechce, tak do autobusu nastupujeme medzi poslednými. Zaujímavé je, že nikto odo mňa nechcel ID. Keď sme už všetci v autobuse, príde vedľa nás druhý a všetkým nám prikážu prestúpiť. Asi nám chceli na tú 200 metrovú jazdu dopriať viac komfortu, tento je totiž klimatizovaný.

Boeing 737-800 rumunskej nízkonákladovky Blueair je už pripravený, ale keďže sa nastupuje iba prednými dverami, trvá to dva krát tak dlho. Onedlho sme už vo vzduchu a ako ma berie na spánok, tak začnú chodiť s vozíkom a dávať nejaký keks a nápoje. Príjemné prekvapenie, človek odchovaný na Ryanairi a Wizzairi takéto niečo vôbec nečaká. 45 minútový let ubehne rýchlo a presne o ôsmej dosadáme na medzinárodnom letisku Henriho Coandu, skrátene Otopeni v Bukurešti.

Autobusom k terminálu a o dve minúty sme vonku a kupujem nám kartu na autobus a rovno aj 4 jazdy, nech už máme aj na cestu nazad. Busom až na Gara de Nord, kde máme hotel to trvá takmer 40 minút. Ubytovaní sme v hoteli Sir Gara de Nord hneď pri stanici, ktorý sa hrdí 1 hviezdičkou, ale pre nás ma exkluzívnu polohu, lebo ráno odchádzame zo stanice vlakom do Constanty.

Check in trvá trochu dlhšie ako obvykle, ale na jeho konci dostávame kartu od izby a mikrovýťahom, kde majú dvaja problém vôbec zavrieť za sebou dvere sa vezieme na štvrté. Tu zisťujeme, že karta do izby nefunguje. Tak idem zas dole, kde mi ako retardovi hovoria ako mam kartou otvoriť izbu. Moja neodbytnosť ich presvedčí, že asi naozaj bude problém v karte a nie vo mne a jeden pracovník ide so mnou hore. Tu sa na vlastné oči presvedčí, že dvere som ešte otvárať nezabudol. Do izby sa nakoniec dostaneme použitím ich univerzálnej karty, ktorú nám samozrejme nenechajú. Problém je, že inú nemajú, takže zakaždým, keď budeme chcieť do izby, musí prísť ujo otvoriť.

Našťastie sa chystáme iba do potravín a kúpiť si niečo jesť. Tie sú hneď oproti hotelu a  kupujeme víno na večer a vedľa vchodu v 24/7 kebabárni si dávame falafel. Na recepcii sú aspoň dobre vybavení, takže vývrtka nie je problém a až na izbe si uvedomím akú blbosť sme spravili, že sme kúpili biele.

S premáhaním ho vypijeme a pri otvorenom okne zaľahneme spať. V noci ma zobudí neustále bzučanie komárov pri uchu, ktoré sa po nejakom čase už fakt nedá vydržať. A to mám stále oproti Janke výhodu, že ma aspoň neštípu. Uprostred noci zahájim frontálny útok a zabijem asi 5 kusov.