Dublin 2015

Deň 1 – Dublin

27.11.2015

Na posledný tohtoročný výlet si beriem pol dňa dovolenky a tesne pred obedom odchádzam z práce. Auto nechávam ako vždy, ked letím z Bratislavy, na parkovisku pred potravinami Kozmos v Ružinove. Ešte som neobedoval a chcel som si tu rovno kúpiť nejakú bagetu, ale ako vystupujem z auta, tak vidím, že prichádza autobus, tak nastupujem. Aj tak ešte nejak nepociťujem hlad.

Na letisku som po pár minútach. Nemám príliš čo robiť, tak idem rovno na kontrolu. Snáď po troch rokoch po mne niekto chce aby som sa aj vyzul. Navyše ešte musím vyberať z brašne aj GPS logger, vypytujú sa ma načo to je a ešte ho musím aj zapínať. Po kontrole sa chvíľu loudám po duty free a rozmýšľam či kúpiť nejakú fľašu, ale nakoniec to nechám tak, aj tak by som to tam asi nemal s kým piť. Do Írska musíme absolvovať pasovú kontrolu, tak ešte pred ňou skočím do kaviarne, kde si robím zálusk na poslednú chorizo žemlu. Samozrejme si ju vyberie osoba predomnou. Tak si vyberám nejaký syrový bagel.

Po kontrole sa ocitám v starom termináli, kde už ľudia stoja radu k nášmu gatu. Nie je sa kam ponáhľať, tak si na lavičke zjem svoj obed a potom sa poslušne postavím do rady. Keď nás konečne všetkých naženú do sklenenej ohrádky, tak nás tu nechajú 20 minút stáť.

dublin_huawei_2015-0004

Konečne sa to začína hýbať. Lietadlo úž zvonku pôsobí akoby práve vyšlo z továrne a nové sedačky vnútri tomu tiež nasvedčujú. Keď som to potom doma kontroloval, tak naozaj, lietadlo malo 2 mesiace a prvý let absolvovalo iba 21. septembra 2015. (EI-FIV).

dublin_huawei_2015-0005

dublin_huawei_2015-0006

Dva a pol hodinový let trávim čítaním Ludlumovho Agenta bez minulosti a krátkym spánkom. Začíname klesať na pristánie. Prvé sa vynorí rozbúrené more a onedlho zelená krajina. Pristátie bolo narozdiel od toho v Berlíne pred troma týždňami hladké ako z katalógu.

dublin_huawei_2015-0008

Lietadlo zaparkovalo na najvzdialenejšom bode terminálu, tak to musím celé prejsť dlhými chodbami až k pasovej kontrole. Najprv to vyzerá na dlho, ale rada sa hýbe expresne rýchlo, tak som tu nestrávil viac ako tri minúty. Batožinu nemám, tak môžem ísť hneď von pohľadať, odkiaľ mi ide autobus do mesta. Mám už kúpený vopred spiatočný lístok na Airlink, ktorý sa kupuje iba na dátum a nie na čas, čo je veľmi šikovné.

dublin_2015-0001.jpg dublin_2015-0002.jpg

Autobus prichádza o pár minút a je v ňom aj wifi. Cesta sa v piatkovej poobedej špičke šplhá na 45 minút. Do autobusu nastupujem za svetla a vystupujem na O’Connell Street takmer za tmy. Je to jedna z hlavným ulíc v meste, na dĺžku pol kilometra, na šírku má necelých 50 metrov a v jej strede sa nachádza Spire of Dublin – 121 metrový monument z nehrdzavejúcej ocele za 4 milióny €.

dublin_2015-0003.jpg dublin_2015-0004.jpg

Sú štyri hodiny, mal som chabý obed a na večeru je ešte skoro, tak si v Burger Kingu kupujem jeden cheeseburger do ruky a vydávam as ubytovať sa. Zabáčam vľavo na Earl street, ktorá plynule nadvätuje na Talbot street, ktorá by ma mala doviesť takmer až pred hostel. Blížiace sa vianoce mi pripomína výzdoba, ktorú už majú v uliciach. A nad tým všetkým sa týči tá železná ihla. Takto pri ešte nie úplne tmavej oblohe to vyzerá dobre. Len škoda, že v noci ju nie je vôbec vidieť, keďže postráda akékoľvek osvetlenie. Pochopiteľne okrem svetla na úplnom vrchole.

dublin_2015-0005.jpg dublin_2015-0007.jpg dublin_2015-0009.jpg

Hostel Isaacs nachádzam takmer okamžite. Objednanú mám posteľ v 8 lôžkovej dorm za 30€ na dve noci, čo je na takmer centrum Dublinu ako zadarmo. Všetko tu funguje na magnetické karty, tak mi ani nie je treba skrinku a veci budem nechávať iba na posteli. Hneď pred oknom mám železničnú trať, ale nakoniec sa to ukáže byť vpohode, vlaky sú celkom tiché a nechodí ich veľa. Rozhodne väčší hluk robia električky na Vajnorskej v BA.

dublin_2015-0011.jpg dublin_2015-0012.jpg

Na izbe nemá zmysel zostávať, tak si beriem len to najnutnejšie a vyrážam do ulíc. Do centra sa vraciam po Talbot street až na O’Connell Street.

dublin_2015-0013.jpg dublin_2015-0014.jpg

Ako sa blížim k rieky Liffey tak začína byť slušná kosa a od vody vietor. Spravím si tu pár fotiek na dlhšiu expozíciu, ale popruh mám radšej pevne v ruke, aby mi ten foťák neskončil vo vode. Neďaleko je známe štvrť Temple Bar s najznámejším barom rovnakého názvu, tak to si teda nesmiem nechať ujsť.

dublin_2015-0016.jpg dublin_2015-0018.jpg dublin_2015-0019.jpg dublin_2015-0020.jpg

Po krátkej uličke Bedfort Row prichádzam k Oliver St. John Gogarty’s baru. Hemží sa to tu ľudmi a konskými povozmi. Jednoducho typické turistické centrum. Rozhodne si neplánujem dávať pivo v tejto štvrti, ale navštíviť ju určite treba. Začína sa opäť ozývať hlad. Hneď za mnou je kebab, ale to zavrhnem ešte skôr ako sa nad tým vôbec zamyslím.

dublin_2015-0023.jpg

Vyberám sa teda potúlať sa po uličkách, či mi niečo nepadne do oka. A aj padne. A dve ulice daľej je malá reštaurácia Leo Burdock, kde robia Fish & Chips. Hneď si objednávam Fresh Cod & Chips a usádzam sa. Onedlho mi už na stole pristáva porcia a ja sa púšťam do jedenia. Jedlo je výborné ale nevládzem ho dojesť, je toho na mňa na teraz jednoducho príliš.

dublin_2015-0025.jpg dublin_2015-0026.jpg dublin_2015-0027.jpg dublin_2015-0029.jpg

S plným bruchom sa odkotúľam o pár metrov ďalej pred jedno z najznámejších miest v Dubline. Pred Temple Bar. Je tu samozrejme plno turistov ako ja, pochybujem že vnútri v bare je vôbec nejaký Ír. Každopádne som tu aspoň 15-20 minút. Jednoducho je tu príliš veľa ľudí a stále niekto vojde do záberu. A na dlhšiu expozíciu to tu nemám kam položit.

dublin_2015-0031.jpg dublin_2015-0033.jpg

Od Temple Baru sa zatúlam opäť k pobrežiu, ale kosa aká tu panuje, ma hneď pri najbližšej križovatke donúti zmeniť smer preč od vody. To už som na Parliament street, na ktorej konci je budova radnice. Cestou k nej zaregistrujem perzskú reštauráciu, to sa vždy hodí.

dublin_2015-0035.jpg dublin_2015-0037.jpg

Rozmýšľam, že by sa patrilo dať si nejaké to pivo, tak sa vyberám doprava, že si obídem blok a potom zamierim späť do mesta a nájdem nejaký bar. Prichádzam ku katedrále svätej trojice (menej formálne Christ Church Cathedral), ale je v úplnej tme, tak sa tu snáď zastavím zajtra.

dublin_2015-0039.jpg

Ako si tak idem, tak zrazu počujem nejakú živú hudbu. Vrátim sa o pár krokov naspäť a cez okno vidím celkom sympatický bar, tak vojdem dnu. Podarí sa mi nájsť malý stôl pre jedného, tak sa usadím a idem si k baru kúpiť pintu Guinnessu. 4,90€ je menej ako som čakal, čo je super. Ako som spomínal, hrá tu živá hudba a bavia sa tu snaď všetky sociálne vrstvy, od potetovaným nebezpečne vyzerajúcich mladíkov, cez mladé ženy v koktejlových šatách na podpätkoch a rodiny až po starých pánov. Aby som nezabudol, jedná sa o bar Darkey Kelly’s.

dublin_huawei_2015-0046

dublin_huawei_2015-0047

Veľmi sa mi tu páči, tak si potom dám ešte jedno. Neskôr sa už iba presúvam na hostel. V tescu si kupujem ešte dva plechovkové guinnessy, ktoré vypijem v lobby hostela.

dublin_2015-0040.jpg