Cenová politika Ukraine International s veľmi priaznivými tarifami pri kúpe letenky viac ako 10 mesiacov dopredu spravila Strednú Áziu dostupnejšou ako kedykoľvek predtým. Neodolali sme ani my a tak už v júli 2017 bolo jasné, kam nás máj 2018 zaveje a ktorá krajina bude tou mojou jubilejnou 50. navštívenou.
3.5.2018
Fast forward a zrazu je už tretieho mája a my pobalení zo včera raňajkujeme s kľudom angličana s tým, že cca o tej desiatej by sme chceli vyraziť z BA smer Budapešť, odkiaľ odlietame Wizzom do Kyjeva. Odlet je 14:50, takže by sme to mali s prehľadom stíhať a do 12:30 tam byť. Ako to už býva, z odchodu o desiatej je 10:40 a to ešte musíme cez mesto, lebo som zabudol vytlačiť isté životne dôležité dokumenty. Miro nás našťastie zachraňuje a pred nemenovanou korporáciou dopĺňam zásobu A4-iek a konečne vyrážame. Cesta po maďarskej diaľnici je tradične otravná, najmä kvôli masívnemu počtu kamiónov, ktoré sa s obľubou predbiehajú. Čas máme dobrý, tak sa zastavíme na benzínke doplniť Natural 95 a v neďalekom McD na výživný obed. S pocitom, že čo už sa len môže stať míňame odbočku z diaľnice na Herceghalom a to, čo vidíme po pár minútach, nás prinajlepšom skonsternuje. Poučenie od budúcna – pozrieť si rozkopávky na ceste a tomu prispôsobiť trasu. Na to je teraz už neskoro, realita nám napľuje do tváre. Podľa Google mapy má kolóna 10 kilometrov a tiahne sa až k najbližšej križovatke, kde sa odbáča na južný diaľničný obchvat mesta.
Je 12:30 a my sme presne 53 kilometrov pred letiskom, do odletu tak máme ľahko cez dve hodiny. Kolóna sa takmer nehýbe, zažívame celé spektrum pocitov od hnevu na seba samých, cez zúfalstvo až po rezignáciu. Pomaly sa začíname zmierovať s tým, že to proste nestihneme a voláme Antonovi o alternatívu vlakom, tak aby sme stihli zajtrajší večerný odlet z Kyjeva o 19:50. Aby toho nebolo málo, tak sa ešte na diaľničnom obchvate, presne na moste cez Dunaj, stali 3 nehody a vzniká tam ďalšia nehybná kolóna. Situácia sa zdá byť bezvýchodisková. Nezostáva už nič iné ako sa pokúsiť o nemožné, t.j. predbiehačky cez odstavný pruh aj za cenu pokuty. Bulharskí kamionisti sú však proti.
Po vyše hodine, kedy sme prešli 10 kilometrov, sa o cca 13:40 dostávame z kolóny a máme dve možnosti – pokračovať po obchvate a riskovať druhú kolónu alebo to zobrať cez mesto. Tu už sa na predpisy príliš pozerať nedá, aj keď v meste sa to snažím držať v miere max. 20 km/h nad limit. V skratke – nervóznou jazdou sa dostávame konečne na letisko. Berieme veci, zamykám auto, pozriem na hodinky – 14:23. Nasleduje rýchly sled udalostí, beh z holiday parkingu na terminál, nanútenie sa do business lane na pasovej kontrole, predbehnutie sa na kontrole a beh cez duty free na pasovku, kde našťastie nikto nie je. Celý upotený dobiehame na gate a stíhame. Až sediac v autobuse s kropajami potu stekajúcimi sa po mojom dlhom čele si uvedomujem, že sa to podarilo. A v tejto chvíli ešte neviem, že mi to karma o pár dni vráti.
Do lietadla nastupujeme ako úplne poslední a o pár minút už vzlietame smer Kyjev. Po hodine a pol nás už víta slnkom zaliate hlavné mesto Ukrajiny. V letiskovom autobuse zistím, že som si zabudol v sedačke peňaženku, ale ešte sa po ňu stíham otočiť. By už na dnes stačilo. Z bankomatu vyberieme nejaké hrivny a už aj veľkopansky volám UBER. Fabia je tu hneď a do 18 kilometrov vzdialeného Hotela Tourist nás vezme za cenu nižšiu ako menu v McDonalde. Podvečerným upchatým Kyjevom sa pomaly prepletáme popod monumentálny pamätník Rodina Mať a ilegálny cintorín psov a mačiek pri zastávke MHD až k hotelu.
Tentokrát som priplatil pár eur za “improved” izbu, t.j. o niečo novší nábytok a plochá TV. Bonusom je výhľad na mesto z 24. poschodia. Dáme rýchlu sprchu a vyberáme sa do neďalekého Komod mall, kde má pobočku optika Luxoptica. Janka by si rada zadovážila nové okuliare a samozrejme, ceny na Ukrajine sú predsa len niekde inde. BizŇes nepustí.
Optiku nájdeme, ale bohužiaľ na tejto pobočke na počkanie sklá nerobia. Robia ich však v nákupnom centre Prospekt, len dve zastávky odtiaľto, tak to teda necháme na zajtra. Vraciame sa k hotelu, prechádzame cez cestu a namierime si to rovno do Puzaty na večeru. Po dlhšom čase konečne soljanka a k tomu varenniki.
Nesmie chýbať koňak Tavrija na úspešný príchod do Kyjeva. Po večeri zadelíme ešte po zákusku a ešte jednom koňaku. Presúvame sa do hotelového baru, kde večer zakončíme pivečkami a Jagermeisterom, tak ako to má byť.
