Černobyľ 2017

Deň 1 – do Kyjeva

V Kyjeve som bol už 3 krát, ale nikdy nebol tak ľahko dostupný, ako teraz. V marci som teda po krátkom preklikaní Wizz fare finderu zakúpil dve spiatočné letenky za cenu nižšiu ako by nás stálo navštíviť metropolu východu. V samotnom Kyjeve sa nám opäť zostávať nechcelo, tak som v lete ešte prikúpil jednodenný výlet do černobyľskej zóny so spoločnosťou SoloEast Travel.

 

3.11.2017

Z práce kombináciou električka, prestup na Trnavskom mýte a autobus sa dostávame na letisko, kde ma nepríjemne prekvapí rad na security, ktorý sa tiahne až k eskalátorom. Chvíľami sa začnú objavovať náznaky paniky, predsa len na bratislavské letisko som si už zvykol chodiť tak hodinu pred odletom. Našťastie sa to hýbe celkom rýchlo, aj na pasovke stoja všetci distingovane v Non-EU rade. Zvyšný čas do odletu si doprajem obligátneho kozla zo stánku a ku gejtu ideme opäť medzi poslednými. Pracovníčke na gejte by sa zišiel kurz asertivity, to že nám jej kolega nedal na príručnú batožinu nálepku naozaj nie je naša chyba a dôvod na blbé komentáre. Tieto nepríjemné pocity našťastie napraví lietadlo, ktoré WIZZ vypravil na tento let. Nové tenké sedačky s dobrými rozostupmi, bodaj by to takto bolo stále.

Po cca hodine a pol už za tmy pristávame na letisku Žuljany, kde nás pri rolovaní k terminálu míňa AN-24 na ceste do Záporožia. Ak všetko pôjde ako má, tak presne tento let týmto lietadlom ma čaká o 11 mesiacov.

Do autobusu aj na pasovku medzi poslednými a už sme aj v hale tohto kompaktného letiska. V bankomate vyberiem peniaze a cez free wifi objednám UBER. O chvíľu prichádza Audi A6 v koži a na ukrajinský štýl sa vezieme bez smeroviek a stovkou cez mesto. O 23 minút neskôr už vystupujeme na ľavom brehu Dnepra pred masívnou budovou hotela Turist. 18 kilometrov za 4,2€, no neber to. Na izbe iba zhodíme veci a ideme sa najesť.

Doteraz som ešte nemal nejak možnosť, alebo chuť, či vôlu (ani sám neviem) navštíviť reťazec Puzata Chata, ale jedna je hneď cez cestu, tak si to tam rovno namierime. Teoreticky sa dá hovoriť o fast foode, lebo jedlo je už pripravené a naozaj ho človek dostane rýchlo, ale je fakt chutné a poctivo pripravené tetami kuchárkami, tak tá polotovarová fast foodová asociácia nie je na úplne na mieste. Tradične si v EX ZSSR krajinách zadelíme soljanku a k tomu zemiakové a mäsové vareniki a nejaké pečivo.

K jedlu neodmysliteľne patrí aj pivečko a po jedle ešte otestujem Tavrija koňak. Spokojní sa neskôr odsunieme na hotel, zajtra treba skoro vstávať.