Výlet s poradovým číslom 13 vznikol vlastne úplnou náhodou. V auguste počas oddychovej dovolenky, ktorú trávime tradične na východe Slovenska, som opäť neodolal nutkaniu pobrowsiť internety. Nulový počet voľných dní do konca roka dával mnohým routingom instantnú červenú, avšak Kyjevu s Ryanom piatok večer – nedeľa večer za jedného Hlinku sa nedalo odolať.
14.12.2018
O príjemných 115 dní neskôr sa výlet nezačína najlepšie. Povestná trinástka zaúraduje hneď na úvod a na zastávke mi padne brašňa s foťákom na zem. Našťastie si to odnesie iba rozbitý UV filter a foťák sa zdá byť v poriadku. Po príchode na letisko vybavím Janku eurami a pošlem do kaviarne, zatiaľ čo ja už tradične zamierim do salóniku. Pri vstupe nikoho, tak slušne pri pulte chvíľu počkám. Po pár minútach čakania stále nikto nikde, tak tu predsa nebudem stáť ako pajác a idem sa teda obslúžiť. Koňak na dne a jedlo nedoplnené, tak to tentokrát stavím na gin s tonicom.
Ešte stíham z chladničky zobrať jednu bagetu pred nájazdom skupiny rusov, ktorá ju vybrakuje úplne. Onedlho sa dostaví aj obsluha, tak si nechám prejsť kartu terminálom a postupne aj prázdny pult s chladničkou začínajú opäť nadobúdať svoju štandardnú podobu. Onedlho sa už tradične z rozhlasu ozýva zvolávanie pasažierov ku gejtu, aj keď na flightradare neviem lietadlo ani len nájsť. Do ohrádky vstupujeme medzi poslednými a nie sme v nej ani 5 minút, keď mi pípne SMS, že odlet sa posúva zo 17:45 na 21:05. Letiskový personál nás ešte chvíľu zadržiava, ale neposlušné stádo sa onedlho už dožaduje slobody. Obsadzujeme strategicky lavičku pri zásuvke a v duty free zakúpim poživeň na prežitie nasledujúcich hodín.
Okrem nás sa tu nazbierajú ešte pasažieri z rovnako oneskoreného letu do Hurghady, takže je tu celkom veselo. Hlavne jedna skupina má už teraz o šiestej riadne nakúpené a to ešte nevieme čo nás čaká v lietadle. Medzičasom príde ďalšia SMS o posunutí odletu, ale krátko pred deviatou sa zrazu z ničoho nič vyhlási boarding, pričom pozerám, že naše lietadlo je ešte stále v Niši. Neskôr sa ukáže, že Ryanair medzičasom poslal lietadlo z Francúzska a tomu v Niši sa podarilo odletieť až po 23:00. Na tento let sa mi podarilo “vyhekovať” exit rowy, čo sa ale ukáže ako Pyrrhovo víťazstvo. Náš spolusediaci je práve presne z tej najhlučnejšej a najviac opitej partie a počas celého letu sa práve okolo našich sedadiel vytvorí epicentrum najväčšej divočiny. Priznávam, že keby sme nemali vypité aj my, tak by som pravdepodobne tento let absolvoval len veľmi ťažko bez poškodenia duševného zdravia.
Letušky mali toho evidentne tiež dosť, keďže ani len neskúšali ľuďom brať nakúpený a otvorený alkohol z duty free. Zlatým klincom bol akt pristávania v turbulenciách, ktorý najviac nadrbaný mládenec v červenom kombe čiapka-bunda sprevádzal fatalistickými komentármi a výkrikmi hrôzy. Nič pre slabšie povahy alebo leteckých panicov. Dosadnutie našťastie bez problémov a polnočný Kyjev nás privítal snehom. Po vyzdvihnutí ruksaku z pásu sme teda kvôli pokročilej hodine namiesto otestovania Aeroexpressu privolali Uber.
Tentokrát som už zatúžil po malej zmene, tak sa namiesto do už osvedčeného Turistu vezieme 33 kilometrov do ďalšieho socialistického Hotela Mir. Ja to už pre istotu zalomím cestou v aute, ktorá mi ubehne ani neviem ako a checkin zvládnem v polospánku. Spať ideme o jednej.
