Rimini & San Marino 2024

Deň 1 – chill v Rimini

Tento vcelku jednoduchý a oddychový výlet vznikol ako čisto odškrtávací a nehanbím sa to priznať. Ako som tu už niekoľkokrát posledné mesiace spomínal, na začiatku roka 2023 som sa konečne viac-menej hecol doklepať návštevu všetkých európskych krajín do zdarného konca. Po Luxembursku, Monaku a Andorre prišiel rad na posledný mini štát, ktorým je San Marino. Po letenkách som pokukoval už v od leta 2023, ale na vhodnú kombináciu, ktorá by ma nestála viac ako deň dovolenky a zároveň cena by neprekročila psychologických 50€ RT, som si musel počkať až do januára 2024. Polovica apríla sľubovala príjemné počasie a cena, ktorá preliezala ľahko štyridsať eur tiež vyhovovala. Už nebolo nad čím váhať.

 

13.4.2024

Sobotný ranný presun z miesta môjho bydliska až do salónika na viedenskom letisku nepriniesol okrem šoféra Boltu s výzorom a rečami ako po ťažkej opici nič zvláštne a pred pol deviatou som už do seba tlačil bohaté raňajky. Let mám až o tri hodiny a na letisko som sa dnes naschvál odviezol v dostatočnom časovom predstihu tak, aby som okrem jedla stihol aj nejaký ten chill. Ešte stále ma mátajú príchody doslova “na knap”, kedy do seba akurát stíham nahádzať jedlo a niekedy ledva kávu. Dnes som okrem nej stihol aj štyri negroni. Pohoda. A ešte som aj stretol Mariána Hossu.

#81

Aj vďaka tomu mi hodinový let, na ktorý sa mi žiaľ nepodarilo vyhekovať exit ubehne promptne a krátko pred pol druhou už vstupujem do terminálu môjho letiska s poradovým číslom 123.

Chvíľku autistickej eufórie mi hneď pokazí zistenie, že som si v salóniku zabudol šiltovku. To je už druhá za posledný rok, nezostáva mi nič iné, len si priznať, že môj mozog pomaly, ale iste starne. Smutné zistenie. Spojenie s centrom mesta zabezpečuje klasická MHD, v tomto prípade autobus číslo 9. Lístok sa dá kúpiť buď v automate pred letiskom, kde momentálne štrajkuje platba kartou alebo priamo v buse paypassom. Toľko k pozitívam. K negatívam by som zaradil, že tých biednych 7 kilometrov pred železničnú stanicu ideme pol hodinu (čo by sa ešte dalo prežiť) a hlavne, že v autobuse je neskutočné teplo. Ja neviem, ale v Taliansku by som fakt očakával v buse aspoň klímu. V lete si to nechcem ani predstaviť.

pojazdná sauna prichádza

Ubytovanie som si vybral nestrategicky pri pláži, čo rozmenené na drobné znamená dopotenú 15 minútovú prechádzku popri prístave s absenciou akéhokoľvek tieňa. Hotel Esedra dosahujem s oroseným čelom krátko pred treťou a na izbe si tak hneď zadelím sprchu.

Po načerpaní síl si to v letnom oblečení namierim rovno na povestnú riminskú pláž. Cestou miniem tenisový klub s reštauráciou Il Circolino, okolo ktorých sa zhlukuje zlatá talianska mládež na SUV Maserati, Porsche a Tesla. Pláž v Rimini má na Slovensku rovnakú povesť ako tá v Bibione, teda, že je to jedna dlhá piesočnatá preplnená masovka s plytkým vstupom do mora. A tak to presne aj je. Na druhú stranu takto pred sezónou v apríli to až taká tragédia nie je.

Nekonečné aleje slnečníkov a lehátiek teraz absentujú a aj keď ju môžem len s prižmúrením oboch očí nazvať neplnou, je to celkom v pohode. Aspoň teraz. Až som sám prekvapený čo som napísal. Pre mňa, ako milovníka skalnatých chorvátskych a ďalších východojadranských pláži, toto nikdy prototyp kúpacej destinácie nebude. Na druhú stranu, vyzuť si topánky a pekne sa prejsť v mori po piesku má tiež niečo do seba.

Po necelom kilometri usudzujem, že tu chcem stráviť zvyšný čas do západu slnka. K tomu mi však chýba povestná fľaška vína, preto si z chodidiel otrepem zvyšný piesok a presúvam sa na revitalizované námestie Kennedy, ktorému dominuje architektonická vyhliadka od srbsko-talianskej kancelárie Mijic Architects.

Po krátkom kochaní sa nekonečnou promenádou tohto talianskeho letoviska sa však vraciam k pôvodnému plánu. Kúsok zdravého rozumu mi však našepkáva, že by asi bolo vhodné aj niečo zjesť, tak to zaparkujem do prvej kaviarne na espresso a Panini.

vek sa na mne podpísal

Pri požívaní tohto pokrmu nevalnej kvality vzhľadom na cenu si všimnem chlapíka s kúskom pizze to go v krabici. Samozrejme, ako naschvál mi stačilo prejsť ešte 200 metrov a mohol som si za polovičnú cenu dopriať 4 krát tak dobré jedlo. Aj si doprajem, tá pidibagetka ma fakt nezasýtila. V La Bottega Rossopomodoro tak zadelím luxusnú “La Verace” a s pokojným svedomím sa môžem presunúť do jedného z mnohých minimarketov zakúpiť jedno biele šrobovacie.

Čo tu človeku neunikne, sú všadeprítomné ruskojazyčné nápisy. Tento zvyk pochádza ešte z 90. rokov, kedy sem po rozpade Sajuzu začali prúdiť davy ruských podnikateľov. Okolie Rimini bolo totiž posiate továrňami na výrobu oblečenia a obuvi, ktoré v tom čase v Rusku zúfalo chýbali. Mnohí z nich sa tu usadili a dodnes nie je problém na ulici rozlíšiť ruské tváre od tých talianskych. Vybavený fľaškou sa presúvam naspäť na pláž, ktorá sa medzičasom solídne preriedila, takže nie je problém sadnúť si na miesto, kde v okruhu 20 metrov okolo mňa nikto nie je. Autism strikes back.

reject capitalism, embrace lowcostism

O hodinu a tri deci rozjímania neskôr však začína byť predsa len trochu chladno, tak zvolím taktický ústup na hotel po košeľu.

Slnko ešte stále nezmizlo za horizontom a túto chvíľu som sa rozhodol stráviť na móle kapitána Giuliettiho. Najprv si to však namierim k starému majáku, kde ma zaujmú civilisti pohybujúci sa na jeho vyhliadkovej plošine. Logicky sa chcem k nim tiež pripojiť, cestu mi však zahradí starý strážca majáka odetý v tmavomodrom námorníckom dvojradovom saku bafkajúci hrubú cigaru rovno pred dverami. Dôvod nezistím, jeho rázne X vytvorené rukami zatiaľ čo sa jeho vekom a vetrom ošľahaná tvár halí za závojom dymu je však jednoznačné.

Dávam si tak otočku a popri pohľade na slnko pomaly zapadajúce nad idylkou zaparkovaných plachetníc si to namierim na mólo. To sa nedá pomýliť, obrovské ruské kolo jeho polohu prezrádza s chirurgickou presnosťou.

Aj sa chvíľu pohrávam myšlienkou, že by som sa odviezol, ale 10 euro za 4 až 6 minút jazdy sa mi asi dávať nechce. Namiesto toho si to namierim na samotný koniec móla, kde sa usadím neďaleko miestnych rybárov a najväčšiu hviezdu našej slnečnej sústavy vyprevadím za horizont s druhou polovicou vína.