Taba & Eilat 2018

Deň 1 – cez Eilat do Taby

Začiatkom apríla 2017 sa mi pomaly blížila exspirácia vouchru na Ryanair, ktorý som dostal ešte v roku 2016 od bývalých kolegov. Do konca roka sme už boli z dovolenky vyšachovaní a Ryanair mal nahodené lety do konca marca 2018, s tým, že na február a marec tam boli zatiaľ iba tie prvotné ceny, s ktorými ešte nehýbali, t.j. v náš neprospech. Na výlet teda zostal iba január a keďže sa nám nechcelo ísť zo zimy do zimy voľba logicky padla na Eilat, s tým, že tento krát to pojmeme oddychovo a zostaneme iba v Tabe.

25.1.2018

Po 10 mesiacoch nás ráno o šiestej už čaká pod domom sestra a hodí nás na letisko. V tomto takmer ročnom medzičase Ryanair zaviedol novinku v odovzdávaní druhej príručnej do podpalubia, tak sa poprvé v živote hrdím modrým boarding passom s priority. Na letisku stretávame kolegu Mira z AL fóra s kamošmi, ktorí pre zmenu smerujú do Jordánska. Po obligátnom pivečku od tety v PNSke sa pomaly začína boarding. Pri vstupe do lietadla nás vyprevádzajú TU-154M a IL-76, odparkované na druhej strane letiska. Toto človek v západnej Európe nezažije.

Nekonečný 4 hodinový let si krátim čítaním knižky S Júliou okolo sveta, ktorú by som stihol aj celú, keby som chvíľu nespal. Kontrola v Ovde opäť prekvapivo rýchla a krátka, na rozdiel od dievčiny pri vedľajšom okienku, ktorá ešte aj dopodrobna vysvetľovala čomu sa venuje v práci.

Hovorí sa, že dva krát do tej istej rieky nevstúpiš, ale som teda vstúpil a opäť zveril náš pohyb medzi letiskom a mestom spoločnosti Eilat shuttle, čo som neskôr opäť trpko oľutoval. Ale k tomu sa ešte dostanem. Po nejakých 40 minútach prechádzame slnečným mestom s hrozivo zatiahnutou oblohou a o trochu neskôr nás už autobus vyhadzuje na Taba border, ktorá je situovaná hneď pri mori. Radosť mať pracovisko s takýmto výhľadom.

Izraelská výstupná hranica je ok, zopár otázok a už sme aj v medzipriestore, kde nás zastihne ľahší dážď. Počasie zatiaľ teda nič moc.

Egyptská strana hranice prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, okolo budovy sa pohybujú bagre a všade sa povaľuje stavebný odpad. V budove stačí len oskenovať batožinu, vypísať kartičku, ukázať pas a pohladkať miestneho starého kocúra a sme v Egypte.

Ubytovanie na dve noci som rezervoval v hoteli Mövenpick, ktorý je jedným z troch hotelov nachádzajúcich sa hneď za hranicami v 1 kilometrovom pásme, v ktorom nemusíte platiť izraelskú exit tax ani egyptskú Sinai tax a dá sa do neho z hranice dôjsť peši. Niekedy treba uvažovať v dlhodobejšom horizonte a nasilu všetko “nehekovať” a nenechať sa opiť cenami hotelov ako Sofitel, ktoré sú v Taba Heights. Tie síce sú lacnejšie, ale po započítaní týchto poplatkov a taxíkov je to v konečnom dôsledku to isté. Samozrejme pri dlhšom pobyte ako víkend to je o inom a tam sa to už oplatí. Ubytovanie prebehne relatívne ok, síce nemajú pre nás náramky na preukazovnaie sa v reštaurácii (máme objednanú half board, t.j. raňajky a večera) a wifi v celom hoteli nefunguje (a nebude ešte ďalší deň), ale inak je personál milý. Len škoda, že nebol ešte o niečo milší a nedal nám upgrade na izbu s výhľadom na more, prázdnych ich tu majú dosť.

Mövenpick sa síce hrdí piatimi hviezdičkami, ale keď si človek začne všímať detaily, už to také tutové nie je. Vybavenie hotela je opotrebované, nábytok zašlý a otrieskaný a špáry špinavé. Za tú cenu to však spokojne prehliadnem. Zvyšný čas do začiatku podávania večere sa ideme prejsť po komplexe hotela. Vonku sa pomaly zvečerieva a vyčasieva, ľudoprázdny vonkajší bazén a pláž ale stále majú niečo do seba.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sem prišli, resp. som ja prišiel bolo, že som si chcel vyskúšať potápanie s bombou. Zastavíme sa teda v diving centre informovať sa aké sú možnosti. Pre mňa ako človeka, čo sa nikdy predtým nepotápal pripadá do úvahy jedine introductory dive pod dohľadom inštruktora. Na výber mám potápanie z pláže za 45€, resp. z lode za 65€, alebo tretia možnosť je ísť v sobotu na pol denný výlet od deviatej do tretej s tým, že v cene je jedno potápanie s bombou a dva krát šnorchlovanie a obed. Netreba dlho rozmýšľať čo sa oplatí najviac a už aj rozmýšľame ako poposúvame itinerár, keďže v sobotu prechádzame späť do Izraela a spíme v Eilate. To už sa pomaly blíži čas večere, kde sa na nás nalepí klasické rezortné správanie v štýle ochutnať treba zo všetkého. Po hodine a pol ládovania sa odkotúľame na izbu, kde zvyšok večera trávime na dôchodcov čítaním kníh.