Denník, ktorý som sa dokopal napísať po viac ako dvoch mesiacoch od návratu. Tak aj bude vyzerať 🙂
26.7.2014
Budíme sa ráno niečo po ôsmej. Zbalení ešte nie sme, takže ranný odchod padá. Celé doobedie pokračuje takým ležérnym tempom. Pred samotným odchodom ešte máme niekoľko povinností. Musíme sa zastaviť na pošte, na pumpe, v obchode, vybrať peniaze z bankomatu a vyzdvihnúť Mira, ktorý sa prvú etapu svojej cesty zvezie s nami. Bratislavu nakoniec opúšťame niečo po jednej. Po rozkopanej rakúskej diaľnici sa dostávame na viedenský obchvat. Pokračujeme ďalej smerom na Graz. Rýchlosť na diaľnici je niekoľkokrát obmedzená kvôli rôznym stavebným prácam. Slnečné počasie, ktoré panuje na začiatku cesty, strieda dážď a neskôr aj úplná smršť. Do Klagenfurtu prichádzame 17:30. Vychádzame rovno pri Ikei, ešte je otvorená a my sme hladní. Ikeu ale o pol hodiny zatvárajú a kuchyňa už nefunguje. Zachráni to aspoň bistro pri pokladniach, kde si kupujeme hotdogy.
Na GPS volím najkratšiu cestu do Ljubljany bez akejkoľvek kontroly, čo nás čaká. Prechádzame okolo dediny Ferlach a onedlho začína stúpanie, ktoré sa stále zvyšuje, čo zrovna nevyhovuje môjmu autu. Ešte chvíľu pokračujeme, ale pred ceduľou Loiblpass, ktorá značí horský priechod (je vo výške 1367 m. n m.) to otáčam a vyberáme sa schodnejšou alternatívnou trasou.
Vraciame sa cez Ferlach a ideme na východ, kde sa dostaneme do Slovinska cez bývalý hraničný priechod Seeberg Saddle/Jezerski vrh, ktorý je síce výškovo len o nejakých 100 metrov nižšie, ale cesta je komfortnejšia. Hraničný priechod je zároveň najvyšším bodom na tejto ceste, tak si tu na chvíľu spravíme prestávku.
Začína sa stmievať. Pár kilometrov pred Ljubljanou sa zastavujeme na pumpe, kde večeriame bagety, jediné jedlo v ponuke. Vonku je už tma a my začíname hľadať miesto na spanie. Je to o to ťažšie, že Miro spí vonku. Ibaže vonku prší. Musíme teda nájsť niečo s prístreškom, čo v tejto tme nie je veľmi ľahké. Nakoniec, asi po pol hodine jazdenia hore-dole po meste sa zatúlame do outletovej štvrte, kde to odparkujeme pred prázdnymi stánkami pred tržnicou. Je tu tma a obstojné miesto s prístreškom pre mira na spanie, čo viac si priať. Pred spaním idem ešte preparkovať auto a pri naštartovaní sa mi vypáli žiarovka. Banalita, ktorá je predzvesťou niečoho oveľa horšieho. Asi o jedenástej idem spať. Janka s Mirom ešte popíja vínko.