6.2.2015
Oddych. V takom znení by sa mal niesť náš prvý výlet v roku 2015. V Budapešti sme už obaja boli, takže sa nie je kam náhliť. Navyše sa potrebujem zoznámiť s novým foťákom, keďže na starom mi minulý rok v Berlíne odišla uzávierka. Je piatok, z práce odchádzam skôr, aby som stihol zaparkovať neďaleko stanice. Vo vestibule sa stretávam s Jankou. Keď sa presúvame na nástupište, tak ohlasujú meškanie asi 10 minút.
S týmto malým meškaním vlak nakoniec naozaj prichádza a my si hľadáme miesto na sedenie. Onedlho už sedíme v kupé, kde sú okrem nás ešte dvaja ľudia. Cesta mi ubieha celkom rýchlo, najprv hodinu pospávam a keď ešte na Slovensku obaja naši spolucestujúci vystúpia, zvyšok cesty si skrátim sledovaním filmu The Chase s Charliem Sheenom na tablete. V Budapešti sme už takmer za tmy.
V zmenárni pred stanicou meníme nejaké peniaze a v tomto momente si uvedomujem, že som cestou stihol zabudnúť, ktorá stanica metra je tá pri našom hoteli. Ani pozeranie na trasu staníc v metre mi pamäť nepomôže osviežiť. Nezostáva nám teda nič iné ako sa do hotela vybrať po vlastných. Cesta to nie je komplikovaná, najprv stačí ísť chvíľu rovno, t.j. 1 kilometer po ulici Rákóczi a na námestí pri stanici metra Blaha Lujza tér zabočiť vľavo a opäť rovno.
Míňame niekoľko obchodov s občerstvením, okrem iného McDonalds alebo Teherán kebab. Po troch kilometroch chôdze prichádzame k hotelu BO18 Superior, za ktorý som vďaka portálu travelpony.com na dve noci s raňajkami zaplatil iba 53 dolárov.
Na recepcii dostávame aj dva poukazy na pohár vína, ktorý využívame hneď ako si na izbe zložíme veci. Pri víne rozmýšľame kam vlastne pôjdeme. Padne rozhodnutie ísť sa najesť a potom sa uvidí. Z hotela prichádzame na neďalekú hlavnú ulicu József körút. Tu prechádzame okolo talianskej reštaurácie Trattoria Venezia. Poučení situáciami z minulosti, kedy sme nebrali prvú možnosť občerstvenia a potom dlho dlho nič nebolo vchádzame dovnútra. Hneď pri vchode nás víta manažér, berie nám bundy a usadí nás k stolu. Objednávame si fľašu bieleho suchého vína a na jedenie pizzu a lasagne.
Po výbornej večeri sa ideme ešte prejsť k Dunaju. Po ulici Üllői prejdeme k zastávke metra Kálvin tér. Kúsok odtiaľto je tržnica a most Slobody (Szabadság híd), ktorý postavili v rokoch 1894 až 1896.
Odtiaľto sa ešte prejdeme k ďalšiemu mostu cez Dunaj – Erzsébet híd. Tu to otáčame a vraciame sa pomaly smerom k hotelu. Neďaleko hotela sa ešte zastavíme v bare s názvom Club 32 Söröző na dve pivká.