Ukrajina 2016

Deň 0 – odchod

24.6.2016

Posledný júnový piatok sa kvôli malým životným zmenám, ktoré ma nútia vyčerpať zostávajúcu dovolenku, presúvam k jednému z hlavných vstupov do krásavice na Dunaji, ktorý ju náležite reprezentuje.

Hlavná železničná stanica Bratislava

Do poslednej chvíle som nevedel, či sa na tento krátky výlet vydám sám, alebo nie. Po xy telefonátoch a nekonečnom dohadovaní má tento príbeh šťastný koniec a o pol štvrtej sa stretávam s Peťom. Foťák sa mi tentokrát vláčiť nechcelo, tak je celý výlet zdokumentovaný iba prostredníctvom mobilného telefónu. Aby mu nebolo samému smutno, tak nám robili spoločnosť aj dva staré analógy Pentax P30 a Fujica ST605. Do krajiny, ktorá je tak blízko, ale zároveň tak ďaleko sa vyberáme rýchlikom R 611 INTERSPORT. Kvôli nemalej úspore na cestovnom sme zvolili nový typ prepravy. Do Žiliny nás odvezie vlak Železničnej spoločnosti Slovensko (mimochodom najdrahšie presuny z celého výletu). Zo Žiliny pokračujeme spoločnosťou LEO Express, kde máme na jeden lístok kúpenú trasu až do Užhorodu, ktorá je kombinovaná autobusom z Košíc. Akčnú cenu za 149 CZK sme kvôli váhaniu premeškali, ale stávajú sa aj horšie veci v živote. V Žiline máme hodinu čas, čo využívame na zdravú večeru v miestnom stánku s kebabom. Pred pol ôsmou už prichádza LEO a my sa v pekne vychladenom vozni presúvame do metropole východu.

Železničná stanica Žilina

Železničná stanica Košice

Ďalší hodinový prestoj medzi stanicami a už sa aj za popíjania čaju vezieme klimatizovaným autobusom smerom Ukrajina. Ukrajinská stevardka nie je príliš zhovorčivá a svoju odmeranú náladu nám dá najavo aj teatrálnym utieraním cukru, ktorý Peťo rozsypal na stolík. Na hraniciach stojíme cca hodinu, našťastie nie sú žiadne problémy.

Hraničný prechod Vyšné Nemecké